Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov. Haiku nie je len žáner, deklaruje životnú filozofiu. Literárna vedkyňa Eva Urbanová a spisovateľ Matúš Nižňanský vysvetľujú, že haiku by sa dalo definovať ako tu a teraz. V našej domácej poézii sa autori vkladajú do veršov, v haiku by autor nemal byť prítomný.
„Verše spája jednoduchosť, pravdivosť, umiernenosť, zdržanlivosť v emóciách a určitá hĺbka, ktorá z tohto pramení,“ vysvetľuje Eva Urbanová a pokračuje: „Keď čítame naše verše: Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Vieme, že Ivan Krasko nebol úplne šťastný. V haiku to znamená, že sa zmráka, stmieva a ide noc.“
Matúš Nižňanský opisuje, ako ho haiku očarilo a ako mu táto poézia pomohla: „Potreboval som sa upokojiť a vďaka haiku sa mi podarilo zabudnúť na okolitý svet.“
U nás je haiku stále neprebádaná forma poézie, hoci sa nájde dostatok autorov, ktorí sa tomuto žánru venujú. Chystá sa dokonca antológia slovenského haiku.