Recenzia
Richard Cedzo
29.05.2008

Buď – Alebo - Søren Kierkegaard

Søren Kierkegaard: Buď – Alebo

Bratislava, Kalligram 2007

Preklad Milan Žitný

Søren Aabye Kierkegaard (1813 – 1855) patrí k najvýznamnejším dánskym spisovateľom a filozofom. Bolo by však chybou jeho dielo zužovať len na filozofiu a literárne ambície, svojou intelektuálnou šírkou totiž prekračuje hranice psychológie, teológie či literárnej kritiky. Rozhodne však svojím vysoko prínosným dielom patril k najsarkastickejším spoločenským kritikom doby a priestoru, v ktorých žil a oprávnene si vyslúžil označenie „otec existencializmu“.

  U máloktorých filozofov môžeme hľadať také tesné puto medzi ich životom a dielom, ako práve u Kierkegaarda. Patril k najväčším kritikom heglovského dialektického spôsobu myslenia, ktoré svojimi abstrakciami rozptyľuje myseľ človeka a odpútava ho od problémov každodenného života – jeho existencie. Cieľom jeho filozofie bol akýsi apel na ľudí, aby upriamili pozornosť na svoje pôvodné zdroje a prijali zodpovednosť za existenciálnu voľbu, pred ktorou sa neustále ocitajú. Odtiaľ pramení aj názov jeho síce útleho, no o to vplyvnejšieho diela: Buď – Alebo.

  Veľkým vzorom pre Kierkegaarda bol Sokrates, ktorého irónia podrývala autoritu a sebavedomú istotu ľudí. A prostredníctvom pochybností, ktoré v nich vyvolal, ich chcel prinútil uvažovať o veciach novým, a zrejme aj hlbším spôsobom. Aj Kierkegaardov jazyk sa vyznačuje satirou, paródiou a miestami až sarkazmom. Svojich súčasníkov často vyvádzal z miery a tak niet divu, že medzi ním a spoločnosťou narastala čoraz väčšia priepasť, čo ho ešte viac sužovalo a prehlbovalo jeho depresie.

  Kierkegaard nebol len kritikom doby, ale aj originálnym mysliteľom. Pokúsil o sformulovanie vízie harmonickej osobnosti. Podľa neho človek prechádza troma stupňami akejsi sociálnej evolúcie. Pôvodné estetické nahliadanie na svet strieda etický postoj k nemu a vyvrcholením je náboženské alebo teologické štádium, v ktorom človek hľadá a nachádza vzťah k Bohu.

  Ozdobou 800 stranového výberu Kierkegaardových úvah je aj bravúrny preklad Milana Žitného.

Richard Cedzo