Vyhľadávanie
Publikácia Európsky rod v slovenskom svete prináša unikátny príspevok k obrazu dejín šľachty. Na príbehoch niekoľkých generácií rodu Friesenhof a Oldenburg, ktorý mal silné puto k regiónu Hornej Nitry, autori predstavujú šľachtu v širších súvislostiach.
Kniha spoluautorov Romana Holeca a Alexandry Lukáčovej je jedinečným dielom o dejinách rodu Friesenhof a Oldenburg. Historici svoj výskum časovo vymedzili rokmi 1789 až 1945, čím pokryli obdobie života piatich generácií. Autori publikácie však zachytili nielen dejiny samotného rodu, ale aj šľachty v širších súvislostiach. Pomenovali špecifické znaky a objasnili spoločensko-politické zmeny, ktoré mali vplyv na túto spoločenskú vrstvu v skúmanom období. Vo svojej knihe tak zaznamenali malé dejiny rodu na javisku veľkých dejín európskej šľachty.
Spochybnenie stereotypov
Historikom sa podarilo spochybniť i rozšíriť niekoľko existujúcich charakteristík o šľachte. V prvom rade narušili obraz o predstaviteľoch šľachty ako oponentoch slovenského národno-emancipačného hnutia. V tomto smere treba zdôrazniť špecifický prípad Gregora, syna Gustáva Friesenhofa z prvého manželstva, ktorý finančne podporoval slovenských národovcov a pravidelne sa s nimi stretával. Prispel aj k založeniu Matice slovenskej a stal sa dokonca členom jej prvého výboru.
Autori sa v publikácii zamerali aj na dobročinnosť ako dôležitú súčasť života šľachty, najmä na aktivity Natálie, dcéry Gustáva Friesenhofa z druhého manželstva. Barónka Natália Friesenhof sa spolu s manželom, vojvodom Elimarom Oldenburgom, venovala popri charitatívnej činnosti hlavne umeniu. Hoci v Československu, ktoré sa vymedzilo voči šľachte, stratila svoje tituly a výrazne ju zasiahla aj pozemková reforma, naďalej podporovala nemocnicu, sirotinec, ľudovú školu, chorých i vdovy.
Posledná generácia rodu Friesenhof a Oldenburg natrvalo odišla z územia Slovenska v roku 1945. Ako autori publikácie zhodnotili, emigrácia do Rakúska predstavovala pre Georga Welsburga, vnuka Natálie Oldenburg, východisko, ako sa vyhnúť nepríjemnostiam, ktoré súviseli s blížiacim sa frontom.
Väzby v zahraničí
Ako prezrádza aj názov knihy, predstavitelia šľachtického rodu Friesenhof a Oldenburg mali väzby v niekoľkých európskych štátoch. Spomenúť možno rodinné vzťahy, ktoré sa viazali na územie Ruska, Rakúska, Nemecka či Francúzska. V týchto krajinách, ale aj na Slovensku, v Maďarsku a Spojenom kráľovstve historici realizovali v archívoch výskum, prostredníctvom ktorého odkryli príbeh (ne)jednej šľachtickej rodiny.
Okrem pestrého portfólia pramenného materiálu považujem za potrebné oceniť aj prístup autorov k vybranej problematike a vysokú úroveň spracovania, ktorej výsledky sprístupnili čitateľom pútavým spôsobom. Kniha pritiahne nielen svojím rozsahom a obsahom, ale aj vzhľadom – text obohacuje vzácny, dosiaľ nepublikovaný obrazový materiál. Publikácia sa vyznačuje aj jednotnosťou štýlu, a to napriek tomu, že ide o autorskú dvojicu. V súvislosti s jej grafickou stránkou treba vyzdvihnúť obal knihy od grafického dizajnéra Braňa Gajdoša, na ktorom vystupuje do popredia kaštieľ spolu s jednotlivými aktérmi príbehu. Práve ich životy, ktoré sa do veľkej miery odohrávali v prostredí Hornej Nitry, sa autorom podarilo preniesť na stránky knihy.
Silné puto k Brodzanom
Silné spojivo rodu Friesenhof k regiónu Hornej Nitry vzniklo kúpou veľkostatku a renesančného kaštieľa v Brodzanoch v polovici 19. storočia. Gustáv Friesenhof urobil z kaštieľa svoje letné sídlo, kde sa venoval hospodáreniu, poľovačkám, meteorológii a archeológii. Vďaka rizikovej investícii v malej obci obkolesenej tribečskými lesmi sa sídlo stalo jeho obľúbeným miestom, ktoré využíval aj na upevňovanie spoločenských kontaktov. Ako uviedli autori knihy, rodinu Friesenhofovcov navštevovala v Brodzanoch aj Natália Puškinová, manželka ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorá bola zároveň sestrou Gustávovej druhej manželky Alexandry. Aj pre túto rodinnú spätosť kaštieľ už niekoľko desaťročí slúži ako sídlo Slovanského múzea A. S. Puškina, v ktorom pracuje historička a spoluautorka knihy Alexandra Lukáčová. Silný vzťah k Brodzanom nemal len rod Friesenhof a Oldenburg, ale aj samotní autori, ako o tom píšu v úvode svojej knihy. Táto skutočnosť predstavuje pridanú hodnotu celej publikácie a odzrkadľuje osobitý záujem oboch autorov o problematiku.
Kniha o európskom rode v slovenskom svete predstavuje unikátny príspevok k dejinám šľachty. Autori Alexandra Lukáčová a Roman Holec odviedli precíznu prácu, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej kvalite a reprezentatívnosti publikácie. Príbeh rodu Friesenhof a Oldenburg tak má veľa čo povedať nielen historikom či lokálpatriotom, ale aj širšej čitateľskej verejnosti, ktorá má záujem o dejiny strednej Európy.
Jana Magdaléna Májeková (1996)
Vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2019 pôsobí na Historickom ústave SAV v oddelení 19. storočia. Zaoberá sa politickými a sociálnymi dejinami Uhorska v 19. storočí.
