Vyhľadávanie
Púť po jemnom tkanive
Patrice Pavis
Divadelný slovník
Bratislava, Divadelný ústav 2004
Preklad Soňa Šimková a Elena Flašková
Môže byť iba sympatické, že v období, v ktorom sa divadlo najčastejšie definuje ako „prebytočný majetok štátu“ sa práve slovenský čitateľ dostáva k úplne inému druhu jeho početných (alebo skôr nespočetných) definícií, charakteristík a pojmov, a teda aj k jeho hlbšiemu poznávaniu, ku ktorému nesporne prispieva aj najnovšia podoba Divadelného slovníka. V ňom jeho autor Patrice Pavis, renomovaný francúzsky teatrológ, spomenuté pojmy, definície a kategórie prepracúva v zmysle najnovších vedeckých poznatkov tak, aby ich prirodzený záber pokryl aj oblasti divadelnej semiológie, semiotiky; aby ich prostredníctvom zároveň mohol postihnúť aj primeraný vzťah súčasného divadla k vplývajúcim médiám (filmu a televízii). Vo svojom diele akcentuje najmä okruhy novších problémov, ktoré vystúpili do popredia v deväťdesiatych rokoch a ktoré sa preto týkajú najmä otázok dramaturgie, estetiky, hermeneutiky a antropológie.
K vzácnej hĺbke a serióznosti tohto prístupu prispieva, že autor neobchádza tradičné, niekedy azda aj historicky prekonané pojmy, ale interpretuje ich nanovo, teda v novom kontexte, v permanentnom upozornení na ich vnútornú (historickú) premenu, pričom sa nevyhýba ani ich často ambivalentnému či protirečivému obsahu. Vzájomnými odkazmi jednotlivých hesiel tak umožňuje čitateľovi púť v jemnom tkanive súčasnej divadelnej teórie a v sprehľadnení jej najčastejších úskalí. Veľkou, a do značnej miery i exkluzívnou pomôckou, sa pre mnohých užívateľov slovníka nepochybne stanú i zodpovedajúce termíny vo francúzskom, anglickom, nemeckom a španielskom jazyku, uvádzané v záhlaví každého jednotlivého hesla (v preklade S. Šimkovej a E. Flaškovej).
Podľa autora patrí už k povahe súčasnej modernej (alebo presnejšie postmodernej) doby, že k požiadavkám diváka pristúpila i potreba reflexie: „... Súčasný divák je oveľa tolerantnejší a má väčší zmysel pre avantgardné skúsenosti. Ťažšie je ho preto prekvapiť alebo šokovať. Už mu nestačí úchvatnosť, očarenie alebo fascinácia, potrebuje aj technické alebo filozofické vysvetlenie.“ (Str. 9.) K životnosti slovníka navyše prispieva i pôvodný úmysel autora predložené heslá a problémy priblížiť samotnej divadelnej praxi, presnejšie scénickej realizácii, scénickému prostrediu a inscenačnej praxi. Autor pritom zdôrazňuje, že slovník zamýšľa predovšetkým ako pomoc študentom, amatérom i praktikom, kritikom i divákom a možno konštatovať, že sa mu to darí vo viac ako bohatej miere.
V Predhovore k slovenskému vydaniu sa Patrice Pavis priznáva k úzkemu, dlhodobo budovanému, osobnému vzťahu k Slovensku, k slovenskému divadlu i teórii. Pristupuje k súčasnému divadlu i k jeho historickej tradícii so zodpovednou erudíciou a s láskou: „Divadlo je krehké a prchavé umenie a je mimoriadne citlivé na ducha doby. Nedá sa o ňom referovať bez toho, že by sme pravidelne nepreverovali samotné jeho základy a nerevidovali kritický aparát, ktorý na opis divadla používame.“
Oliver Bakoš
