Slováci majú na cestovanie rôzne názory, chceli by sa túlať po ďalekých krajinách, ale často využívajú výhovorky typu „nemám na to čas, peniaze, odvahu“. Bloger a cestovateľ Tomáš Vilček však všetky tieto predpoklady pre dobrodružnú cestu má, a najmä vďaka enormnej dávke odvahy prešiel krajinami ako Afganistan, India, Bolívia, Austrália, dokonca aj Pobrežie Slonoviny. Čo je ešte odvážnejšie? Túto trasu absolvoval úplne sám, iba s ruksakom a imaginárnym kamarátom Emilom.
V krátkosti by sa kniha Tomas World Expedition – Bláznivá cesta okolo sveta dala nazvať všestrannou reportážou s expresívnymi opismi. Tomáš Vilček bol už predtým majster pera – teda, skôr majster klávesnice, pretože písal úspešné cestovateľské blogy. A robí to veľmi presvedčivo, výstižne, dokáže perfektne načrtnúť prostredie, pamiatky, kultúru... Vďaka jeho talentu dochádza ku skvelej vizualizácii objektov, prírody, miestnych ľudí. Je takisto detailista, atmosféru jednotlivých štátov opisuje tak, že nám prináša vôňu jedál priamo do našich obývačiek: „Mäso sa griluje vonku pred vchodom, aby sa nezadymila reštaurácia. S vejárom pravidelne rozfúkavajú žeravé uhlíky, a tak udržujú potrebnú teplotu na grilovanie. Od obeda v takomto prostredí veľa neočakávam. No hneď ako ochutnávam tradičný, na prírodno grilovaný afgánsky kebab, ostávam nadšený. Vynikajúce lahodné jahňacie mäso ma presviedča o tom, že ide o jeden z mojich najväčších kulinárskych zážitkov.“
Cestovanie s Emilom
Knihu robia dynamickou rôznorodé amatérske fotografie, ktoré však v autorovom podaní vyznievajú profesionálne. Niektoré sú unikátne už len tým, že vznikli. Vilčekovi sa podarilo zachytiť nezvyčajné obrazy v Afganistane, ktoré sú tak trochu „mimo zákon“. V Kábule si nafotil budovu, ktorá spôsobila konflikt s miestnymi policajtmi. Situáciu vyriešil svojsky, svojím, ako často tvrdí, sedliackym rozumom. Titul je netradičný aj tým, že sa dá čítať od strany, na ktorej knihu náhodne otvoríte. Je jedno, či to bude v strede, alebo sa začítate do textu odzadu – každá krajina je jedinečná a prináša samostatný inšpirujúci príbeh.
Za silné motto/odkaz knihy považujem apel na Slovákov, ktorí často používajú veľké množstvo výhovoriek, prečo radšej ostať doma. Vilček nám ukazuje skôr to, prečo doma neostať. Svet je obrovské a nádherné miesto, ktoré treba objavovať. Slováci sa však boja cestovať, exotiku nenavštevujú preto, lebo si myslia, že je to pridrahé alebo nebezpečné. Vilček v knihe ukazuje, že ak má človek kus zdravého rozumu, dá sa bezpečne prežiť v Iráne či Indii, dokonca je možné odniesť si odtiaľ veľké množstvo cestovateľských zážitkov.
Sprievodcom na Vilčekovej ceste za neznámym je jeho imaginárny kamarát Emil, ktorý s ním vedie rôzne druhy rozhovorov. Emil v mojom chápaní predstavuje autorovho dôverníka – rieši s ním všetky cestovateľské krízy aj poznatky. Emil takisto predstavuje protiváhu autorových názorov – vďaka nim robí na ceste snov krok doľava alebo doprava. Kniha plní aj funkciu príručky. Akými dopravnými prostriedkami je možné sa čo najlacnejšie premiestňovať? U autora jednoznačne vyhráva stopovanie. Vďaka tomu ušetril tisíce dolárov najmä v slnkom rozpálenej a rozľahlej Austrálii. Ubytovanie rieši predovšetkým cez známu cestovateľskú sieť zvanú couchsourfing – neraz dostal nocľah zadarmo u celkom neznámych ľudí. Ďalšou z alternatív na bezpečné prenocovanie je stanovanie, autor prináša čitateľovi množstvo cenných tipov.
Slniečkar v Indii
Vilček má nesmierny talent na písanie, vie vystavať strhujúci dej. Čitateľa tak odvracia od bežnej reality, čím zabúda na rutinu dňa, spolu s autorom prežíva nebezpečenstvo, užíva si všetky lahôdky na tanieri, a vciťuje sa do jeho nervozity pri nekonečnom stopovaní. Publikácia spĺňa všetky parametre kvalitného cestopisu, dokonca má jeden navyše – nadhľad a humor. Za najemotívnejší text považujem kapitolu o Indii. O africkej chudobe sa rozpráva často, no o tej indickej málokedy. India je krajinou plnou kontrastov, a ten sociálny je tam takpovediac všadeprítomný: „Na trávnikoch ležia desiatky bezdomovcov a prosia o almužnu, okolo zasa prechádzajú luxusné autá smerujúce do vládnej časti.“ V knihe sú tiež perfektne vykreslené známe, často až bájne indické vlaky: „Niektorí Indovia spia dokonca na horných regáloch pre batožinu. Vagónmi pravidelne chodia predavači čaju, sladkostí alebo hotových jedál zabalených v miske. Výnimkou nie sú gymnasti. Úzkou uličkou sa kotúľa malá Indka a saltá strieda s mlynskými kolami. Za ňou sedí žobrák bez nôh, ktorý sa zablatenými rukami posúva ďalej. Neskutočné divadlo.“
Vilček sa nestotožňuje s úlohou sudcu. Nemoralizuje, nerobí negatívne závery o politickej či ekonomickej situácii v krajine. Takisto nezaujíma rolu kazateľa a nerozdeľuje veci len na dobré a zlé. S nesmiernou ľahkosťou, dynamikou, originalitou opisuje situácie v krajine, snaží sa o to, aby si čitateľ z textu zobral čo najviac. Vilčekovo písanie je reportážneho charakteru, rozdeľuje scény na malé kúsky, z ktorých sa snaží vyvodiť záver – väčšinou nie jednostranný. Jeho snahou je priniesť okolnostiam objektivitu a na každú vec sa pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Niektorí ho môžu vnímať ako tzv. slniečkara, keďže sa snaží z každej situácie vyťažiť to najpozitívnejšie. Veľkou výhodou knihy je aj fakt, že sa autor na cestu pripravil, jeho všeobecný prehľad o politickom systéme v krajinách je na vysokej úrovni. Tomas World Expedition ponúka na štyristo stranách nadčasové, dobrodružné čítanie s dávkou sarkastického humoru.
Marta Fandlová
