Vyhľadávanie
Podľa vzoru Femina
Daniela Příhodová, Etela Farkašová: Klub slovenských prozaičiek Femina v literatúre a kritike. Profily a rozhovory
Martin, Matica slovenská 2009
Otvárať sa ženskému svetu ako fenoménu v živote i písaní nie je ľahké. Historicky nemá vžitú tradíciu; čo bolo ženské, je dodnes považované za tak trochu démonické alebo privátne, patriace do sfér dôverných. Ako otázky plodenia, rodenia a umierania. Ženské vzory však stále chýbajú. Na jednej besede o literatúre sa mi študentky ťažkali, že na hodinách slovenčiny sa učia prevažne o mužoch, čo je pochopiteľné. Stáročia robili kultúru aj politiku najmä muži, mali prístup k vzdelaniu etc., ale ony by sa chceli zaoberať aj myslením žien. Ženskou fantáziou, ženskými priepasťami a horami. Chceli by sa od nich učiť, vnútorne sa s nimi konfrontovať, lepšie sa zbadať pri hľadaní vlastnej identity. Matica slovenská v tomto smere urobila významný krok dopredu. Predstavila širšej kultúrnej verejnosti Klub slovenských prozaičiek Femina v literatúre a kritike, s podtitulom Profily a rozhovory, kde má každá spisovateľka svoj osobný i literárny portrét. Profily spracovala Daniela Příhodová. Ide celkom o sedemnásť autoriek: M. Bátorová, M. Čeretková-Gállová, H. Dvořáková-Jancurová, E. Farkašová, E. Gašparová, M. Grznárová, Ľ. Hajková, V. Handzová-Miháliková, K. Lászlová, T. Michalová, L. Mináčová, D. Příhodová, P. Sabolová, J. Šimulčíková, V. Švenková, A. Tešovičová a M. Zimková. Na profiloch autoriek je najcennejšie to, že každá vydaná kniha je doplnená o výňatky z recenzií, čo umožňuje vhľad do matrixu každej autorky. Tieto reflexie z pera významných literárnych vedcov a kritikov môžu poslúžiť na štúdium diela, ako aj ďalšie spracovanie literárnych odkazov. Čítajúc profily sa od autorky k autorke otvára nová a nová dimenzia ženského pohľadu na svet, od definovania globálnych strát, pocitov odcudzenia až po hľadanie podôb lásky ako citového a etického pripútania sa ženy k svetu. Stávame sa tak svedkami panoramatického pohľadu na pohyb ženskej identity, hľadajúcej si čoraz ukotvenejšie miesto v procesoch modernej civilizácie. Rozhovory s autorkami tvoria druhú polovicu knihy. Pripravili ich H. Dvořáková, I. Kerná, Ľ. Hajková, M. Geisbacherová, J. Šimulčíková, M. Janek, D. Wagnerová-Škamlová, E. Vrbická, E. Farkašová, D. Příhodová, A. Sláviková, G. Rothmayerová a K. Javorská. Dotvárajú pohľady na životné osudy a labyrint duchovných ciest píšucich žien. Cenná je aj obrazová vybavenosť publikácie, ktorá zrkadlí kultúrne podujatia (na jednej z fotografií je možno posledná fotografia Margity Figuli), ako i súkromné životy žien-autoriek.
Etela Farkašová definuje svoj príklon k feministickému mysleniu „ani nie ako vec odvahy, ale skôr osobného presvedčenia, že obe časti ľudstva – muži aj ženy – by mali mať rovnaké (nielen formálne, ale aj reálne) šance“. Rodová rovnosť, nastolená cez psycho-duchovné pôsobenie fenoménu žena prostredníctvom jej myslenia, je na Slovensku ešte v plienkach. Iné kultúry (anglická, nemecká a ďalšie) sú o niekoľko krokov pred nami. Je potešiteľné, že napríklad (ako v jednom z úvodných štúdií knihy uviedla Etela Farkašová) v USA vyšla monografia Normy Leigh Rudinskej Incipient Feminists: Women Writers in the Slovak National Revival, skúmajúca píšuce ženy na území dnešného Slovenska v období národného obrodenia, hoci na domácej pôde sa týmto ženám nevenovala dostatočná pozornosť ani na vysokých školách. To, pred čím stojíme v pomere k budúcnosti, je aj konfrontovaním sa s minulosťou, kam Klub slovenských prozaičiek vložil svoje pečate, kľúče a iné insígnie posväcovania sveta láskou.
Dana Podracká
