Vyhľadávanie
Knižka na povzbudenie
Edita Rihariová: Malý tučniak. Ako Pán Boh stvoril zvieratká, Bratislava Don Bosco 2008
Edita Rihariová je autorkou rómskeho pôvodu. Žije vo Veľkých Bieliciach pri Partizánskom. Píše, maľuje, kreslí. V roku 2003 vo vydavateľstve Tranoscius debutovala knižkou O Ježiškovi a jeho priateľoch, s vlastnými ilustráciami. V najnovšej publikácii zostala v drobných príbehoch pri tematike jemných odtieňov vzťahu medzi nebeským a pozemským svetom. V hlavnom zábere jej príhod sú zvieratká – zamerala sa na sledovanie stvoriteľského princípu. Hovorí o Bohu, ktorý stvoril zvieraciu ríšua aj o tom, ako stvoriteľský zámer pokračuje. Charakter zvierat nie je totiž Bohom nemenne daný, ale dotvára sa v životnom procese v reakciách zvierat na životné výzvy a situácie. Medzi zvieratkami a Stvoriteľom prebieha preto neprestajná interakcia a vzájomne dôverný dialóg.
Nepriamo položená detská otázka „prečo“ sa vynára v kritických a v skúmavých postojoch zvieracích hrdinov. „Vzácnosťou je, že autorka pri hľadaní odpovedí nevychádza z poznatkov zoológie, ale z poznania srdca“ – komentuje publikáciu vydavateľ. Naznačuje, že sila knižky pramení v rýdzosti vyjadrenia, v autorkinej prirodzenosti a autenticite. Štýl zaostáva za jej vnútorným potenciálom. Nie vždy sa podarí autorský zámer, vtipnú a prenikavú myšlienku, či prekvapivý postreh brilantne sformulovať. Na prvý pohľad môže text pôsobiť i kostrbato. Bola by však škoda odložiť knižku bokom. Pripomína dávne mytologické príbehy, needitované, neprikrášlené, naivne rozprávkové, a práve v tom aj hlboké. Niektoré rozprávania stoja len na hravom nápade, za inými príhodami cítiť filozofickejší zámer.
Autorka vníma jedinečnosť každého zvieracieho druhu nielen v tých na prvý pohľad najpríťažlivejších vlastnostiach. Odkrýva hodnotu a pozadie aj zaznávaných kvalít. Príkladom je príbeh o kukučke a jej znášaní vajec do cudzích hniezd. Autorka má naporúdzi nečakané vysvetlenie: Pán Boh ochraňuje kukučkino potomstvo pred diabolským hadom, ktorý sa chce pomstiť kukučke na deťoch. Príbeh končí porozumením, z ktorého vychádza i riešenie problému.
Podnetné sú rozprávania o identite a o poslaní živých tvorov. O ich zápase so životnými potrebami, charakterom a o dozrievaní v používaní vlastných darov. Žirafa túži po chutných listoch z vrcholcov stromov. Nedokáže sa ovládať a zneužíva priateľku opicu. Opica predkladá svoj problém Bohu. Stvoriteľ rieši situáciu spravodlivo a s príznačným pochopením. Obdarí žirafu dlhým krkom a vyrieši tým aj ich vzťahový problém. Odlišné hodnotové priority sa stali príčinou rozdielneho vzhľadu a životného štýlu labutí a husí. Ušľachtilá labuť zostáva kráľovnou srdcom i výzorom. Lenivá prízemná hus sa uspokojí s kráľovským miestom na dvore, spokojná, že ju kŕmia priamo do gágora. Rozprávka o vytrvalosti slávika a jeho túžbe po najkrajšom hlase, je podobenstvom o ľudskom povolaní. Stvoriteľ vidí, ako sa slávik prediera nebeskými sférami vyššie a vyššie až na hranicu nebezpečenstva smrti, len aby dosiahol Kráľovstvo Božie, v ktorom má získať vytúžený hlas. Nedopustí, aby úsilie vtáčika bolo márne. Posiela anjelov, a tí pomôžu slávikovi skôr, než by ho cesta za vlastným poslaním stála život. Krása slávičieho hlasu potom nespočíva len vo virtuozite, ale aj v skúsenostiach na ceste za životným poslaním.
Autorka spolu s ilustrátorom Jurajom Martiškom vytvorili harmonickú knižku, ktorá deti nielen poučí, ale aj povzbudí.
Timotea Vráblová
