Vyhľadávanie
Fabian Saul je šéfredaktorom berlínskeho magazínu Flaneur. V každom čísle sa spolu s ďalšími autormi venuje jednej z ulíc v niektorej svetovej metropole. V digitálnej dobe sa stáva nomádom a vydáva sa spoznávať miesta, ktoré mu odkrývajú svoje príbehy. Boulevard Ring (Okružný bulvár) je jedným z centrálnych okruhov ruskej metropoly. Knihu s rovnomenným názvom autor otvára opisom svojho sna počas tretej noci v Moskve – sníva sa mu o mačke. Pri pohľade z okna je naokolo sneh a chodníky sú pokryté ľadom. Napriek tomu sa z teplej hotelovej izby vyberie na prechádzku, aby nám priniesol nové pohľady skryté pred zrakom bežných turistov – návštevníkov mesta.
Pohyb je v diele neustále prítomný. Saul krúži po bulvári ako po prstenci, ten je jeho obežnou dráhou. „Každý pohyb v Moskve smeruje vždy a výhradne dopredu, každý pohyb sa deje bez prerušenia“ (s. 19). Saul starostlivo vyberá slová, ktorými veľkomesto opisuje a najčastejšie si pomáha termínmi súvisiacimi s vesmírom. Pohyb smerom dopredu, ktorý vykonáva, aj ostatné výrazy, majú byť narážkami na vytrvalú snahu bývalého Sovietskeho zväzu o vývoj v oblasti kozmonautiky. Dalo by sa povedať, že ide o jednu z charakteristických čŕt ruskej národnej identity – tvrdohlavosť v spojení s neúnavnou vytrvalosťou. Iba tak mohli docieliť úspechy, ktoré im svet pripísal.
Saul vo svojej reportáži spomína niekoľko významných miest a tiež ruských spisovateľov. Nie je obyčajným turistom, dokonca sa sám stáva Moskovčanom, aby nám ukázal, aký odlišný svet sa tu skrýva. Stavia sa do úlohy nestranného, objektívneho pozorovateľa, avšak jeden detail mu nemohol ujsť. Moskva je ozajstným príkladom mikrokozmu – osobitého, vymedzené priestoru, v ktorom sa odohráva akýsi paralelný svet vo svojej vlastnej, súkromnej dimenzii. Pomáha nám nazrieť pod túto bublinu s jasne vymedzenými hranicami, ktorá sama od seba nepraskne. Práve toto zdanie sa autor snaží prelomiť tým, že hľadá jednotlivé súvislosti a spája zdanlivo nepochopiteľné veci do jedného, aby ponúkol svoj osobitý pohľad. Ten je poznačený interdisciplinaritou. Šikovne spája históriu, kultúru a miestnu literatúru s minulosťou a súčasnosťou Ruska a postupne ich vrství na seba. Napriek novým objavom a detailom mu všetko zapadá do celistvého obrazu.
Hoci je Saul hlavným rozprávačom, v knihe sa vyskytujú aj ďalšie postavy. Jednou z nich je muž, ktorý ho pri putovaní po meste údajne prenasleduje (nedozvieme sa o ňom však viac). Takisto záhadnou ostáva aj žena, ktorú oslovuje „ty“ alebo „ona“. Môžeme sa domnievať, že ide o jeho priateľku, ktorá ho na cestách sprevádza a dáva mu slobodu. Umožňuje mu totiž „stratiť“ sa na svojich potulkách, aby sa znovu objavila, keď ju potrebuje. Dvaja zaľúbenci tak tiež vytvárajú akýsi vlastný mikrokozmos v mikrokozme mesta.
Próza má reportážne prvky. Ide o útlu knihu vreckového formátu, ,,sprievodcu“ nielen po okružnom bulvári a Moskve. Saul v nej spomína viaceré aspekty – náboženstvo, politiku, prezidenta Vladimíra Putina a ruskú zimu. Občas hovorí poeticky, hľadá prepojenia s inými autormi, spája ich názory so svojimi a prikladá k nim aj pocity, s ktorými sa v meste stretáva. Dielo ponúka nové pohľady na Rusko, poukazuje na detaily, ktoré sa v konečnom dôsledku javia ako dôležité, hoci na prvý pohľad môžu pôsobiť banálne (obraz starej žobráčky, ktorá v ruke dvíha fľašu od zaváraniny). Saul cituje Čechova: „Sedíš v Moskve v obrovskej reštaurácii, nikoho nepoznáš ani teba nik nepozná, a jednako sa tam necítiš cudzí.“ Vzápätí dodáva: „Sedíme teda cudzí medzi cudzími a venujeme sa tomu, čo je v nás samých cudzie“ (s.13).
Okruhy Moskvy sa napokon spájajú do jedného. Metaforicky nám to evokuje kolobeh života, kruh, ktorý sa uzatvára. Kremeľ je miestom, okolo ktorého krúžime. Všade cítiť jeho prítomnosť a majestátnosť. Stáva sa pomyselným tabu (aj v knihe sa spomína až neskôr). Kremeľ vytvára kruhy podobné tým na vode – od neho sa všetko rozprestiera do priestoru. Boulevard Ring, po ktorom sa neustále hýbeme a nezastavujeme, je podobný životu – aj v ňom sa človek musí hýbať smerom dopredu, bez toho, aby sa obzeral alebo rozptyľoval niečím iným a napokon smeruje ku koncu.
„Všetci muži a všetky ženy sú bratia a sestry, pretože žijú v rovnakom vesmíre“ (s. 34). V minulom storočí sa Rusko rozhodlo dobyť vesmír, ale svoj vlastný svet si chráni. Iba málokomu z cudzích sa podarí doňho nahliadnuť – je potrebné ísť do hĺbky, skúmať veci iba po povrchu je klamstvom seba samého. Kniha nie je chválospev, ide v nej o akýsi „nadhľad“ na krajinu, ktorej dva piliere sú viera a veda (viera vo vesmír – kozmonautika). Kostoly a hlahol ich zvonov pripomínajú ruskú ortodoxnú vieru. Hlboký zvon Chrámu Krista Spasiteľa preniká hmotou mesta a všetkým otriasa. Akoby to bola metafora ruského národa, ktorý je hrdý a potrpí si na svoje vlastenectvo. Neustále sa staval a stavia na vlastné nohy (príkladom sú stavby, ktoré boli zničené, no dokázali ich nanovo postaviť). Moskva je jeho výkladnou skriňou – predstavuje všetko ruské, nielen po materiálnej stránke. V diele sa objavuje autorova kritika obrovského počtu pamätníkov. Vyskytuje sa však aj analógia s Rímom – aj Moskva sa nachádza na siedmich pahorkoch.
Boulevard Ring je útla, no dostatočne výživná kniha. Saul necháva priestor čitateľovi na dojmy a vlastný názor. Titul si vás získa. Zaujme aj vďaka pôsobivým výtvarným dielam Proteya Temena, ktoré pomyselne dopĺňajú jeho hlavnú myšlienku.
