Vyhľadávanie
V prípade debutu Pod orechom tma (Vyd. Matice slovenskej 2013) dochádza k zaujímavej situácii, pretože na literárnu scénu vstupuje vlastne skúsený autor, ktorý si svoje kvality preveril na mnohých celoslovenských súťažiach. Navyše je Mathej Thomka aj teoreticky pomerne dobre pripravený, prinajmenšom pokiaľ ide o prozaickú formu, pretože o nej učí aj iných začínajúcich literátov.
Autor zaradil do knihy deväť poviedok a jednu báseň. Tematicky sú zamerané na mestské či veľkomestské prostredie, ktoré sú mu dôverne známe. Sú tu však aj poviedky (Priedomie, Pod orechom tma, Dedina na obed, Tŕňovou cestou), kde ukázal, že prekvapivo dobre pozná vidiek s jeho špecifikami a empaticky vie vykresliť dedinské postavičky. Tieto riešia zlomové životné situácie, vyrovnávajú sa s výčitkami svedomia, bojujú s nevyliečiteľnou chorobou, dožívajú v samote. Uplatňuje pri tom rôzne umelecké postupy, ako je magický realizmus, koláže z mikropríbehov či forma básne v próze.
Čitateľsky príťažlivé by mali byť Štyri fotografie Marianny K. a Posledná poviedka, v ktorých rieši citové vzťahy medzi mladými ľuďmi. Sú napísané s istou nostalgiou kombinovanou s jemne dávkovaným humorom. Erotika v nich je príjemne šteklivá, ale nie vulgárna. Množstvo nečakaných zvratov robí tieto príbehy priam napínavými.
Pozoruhodná je úvodná poviedka Odlet lastovičky. Autor v nej rozvíja niekoľko dejových línií, v rôznych časových úsekoch a na rôznych miestach sveta. Pritom využíva prvky rozprávky a akéhosi snového preludu, ale taktiež znalosti kultúry a mytológie Ďalekého východu. Uplatňuje v nej tiež konkrétne fakty z nedávnej histórie. Tento neuveriteľný mix logicky vyústi do prekvapivého záveru.
V poviedke 54 staničných minút na tri príbehy rozvíja fabulu na pozadí banálnej situácie čakania na nočný rýchlik. Sugestívne vykresľuje atmosféru miesta, danej chvíle a pritom predkladá čitateľovi psychologické mikrosondy do vnútorného sveta človiečikov tmoliacich sa po železničnej stanici. V závere však dokáže vygradovať tento „nepríbeh“ a zavŕšiť ho pointou.
Popri nesporne zaujímavých prózach trochu rozpačito vyznieva poviedka Zimná rozprávka o Vilkovi, dievčatku a Kobzubovi, ktorá pripomína „cvičný text“.
Thomka zatiaľ urobil zhrnutie svojej prvej tvorivej etapy. Ukázal, že dokonale pozná používanie umeleckých prostriedkov prozaickej tvorby, pokiaľ ide o formu, no taktiež, že po obsahovej stránke vie priniesť vlastnú výpoveď. Naznačil svoje prednosti, ktoré sú v intelektuálnom vnímaní sveta. Ako sám uviedol, ďalej by chcel ísť touto literárnou cestou. Bude celkom zaujímavé sledovať jeho vývoj.
