Prašina v paneloch a bublinách

Vojtěch Matocha v roku 2018 so svojou románovou prvotinou Prašina nadviazal na tradíciu českej dobrodružnej literatúry pre mládež, reprezentovanej Jaroslavom Foglarem. Prašina nezastiera inšpiráciu Stínadlami z Rýchlych šípov, rozpráva však príbeh trojice detí 21. storočia. Ide o akúsi dichotómiu, či dokonca dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou. Obyvatelia Prašiny totiž akoby ostali zamrznutí v čase, no sú takto spokojní. Poznajú krivolaké tajomné a často nebezpečné uličky svojej štvrte, pričom zároveň veľmi rýchlo identifikujú, kto medzi miestnych nepatrí. Tento do tmy ponorený kút Prahy tak prekypuje temnou a napínavou atmosférou, ktorú podčiarkujú aj čiernobiele ilustrácie Karla Osohu. Oceňovaný knižný príbeh i jeho pokračovania s podtitulmi Černý Merkurit a Bílá komnata sa však rozšírili o komiksovú sériu, nazvanú Kroniky. Kriedový panáčik (prvé súborné sedemdielne vydanie Prašiny), ktoré si konečne môžeme prečítať aj v slovenskom jazyku.

Kolonizovať tajomno

Matocha nám po knižných postavách Jirku, En a Tondy predstavuje nového protagonistu – osamelého, mierne melancholického Vaška. Dej komiksu sa odohráva zhruba dva roky po udalostiach kníh a opisuje Prašinu v úplne inom svetle. Mesto sa totiž usiluje štvrť „kolonizovať“ a dostať pod kontrolu zavedením elektriny, ale aj prostredníctvom novej modernej zástavby. Medzi starými budovami tak vyrastie sklenený obchodný dom či kancelárske budovy a zdá sa, že ambicióznym developerom i dravým hľadačom príležitostí sú miestni na ťarchu. Nad ulicami sa týčia žeriavy, prestavba je v plnom prúde a obyvatelia tŕpnu, čo sa s ich domovmi stane. Prišelci však netušia, že pod povrchom driemu ďalšie záhady a Prašina bude o svoje zachovanie bojovať. 

Vašek sa v tejto štvrti síce nenarodil, no jej tichý mysteriózny kolorit mu napokon prirástol k srdcu. Vďaka svojmu strýkovi, ktorý pracuje v polícii, si našiel podnájom i brigádu, no spočiatku len bezcieľne a s hlavou plnou čiernych myšlienok blúdi uličkami. Jeho bublinu pokoja však naruší sériový podpaľač a on sa vydáva po stope miestnej historky, pričom tuší kľúč k nečakaným udalostiam posledných dní. Mladý pátrač bližšie poznáva svojich susedov aj ich príbehy a čoraz väčšmi medzi nich vrastá. Musí sa napokon rozhodnúť, na ktorej strane bude stáť v rysujúcom sa konflikte starého a nového sveta.

Aura mysterióznosti a pocit beznádeje

Na rozdiel od začiatku knižnej série, ktorá priniesla rýchle akčné tempo, je rozprávanie komiksu sprvu pomalé a pozvoľné. Predstavenie postáv i uvedenie do deja je tak veľmi prirodzené a nezaťažuje čitateľa hromadou textu. V tomto smere nesmiem opomenúť vynikajúcu kresbu Karla Osohu, ktorá je prepracovaná, nápaditá a dynamická. Kompozícia jednotlivých stránok sa spolieha väčšmi na vizuálny aspekt, ktorý navodzuje náladu tajomna a nebezpečenstva alebo často vytvára prvok napätia. Hoci sa môže zdať, že rozprávanie v prvých dvoch zošitoch nemá príliš veľký spád, na ďalších stránkach sa rozbehne aj akcia.

Autor rozvíja niekoľko známych motívov, ku ktorým patrí kontrast medzi rýdzim charakterom miestnych, považovaných za zaostalých a chamtivosťou či dokonca bezohľadnosťou údajne civilizovaných cudzincov. Prašina tak ponúka priamočiaru tajuplnú zápletku, ktorá síce môže byť predvídateľná, no Matocha s ňou dokáže skvele pracovať a podnecovať zvedavosť čitateľa na konci každého zošita. Dobre rozbehnutý vlak v závere trošku stráca auru mysterióznosti a zanecháva zvláštny pocit bezmocnosti, ktorý vzhľadom na predchádzajúce udalosti dospelého nezaskočí, no mladšieho čitateľa môže skutočne prekvapiť. Na rozdiel od starostlivo budovaného deja sa však koniec predsa len javí uponáhľane a niekoľko zaujímavých motívov zostalo len načrtnutých. Môžeme tak iba dúfať, že otvárajú dvere ďalším pútavým dobrodružstvám.

Na rázcestí detstva a dospelosti

Matochovi sa podarilo na oveľa menšej ploche siedmich zošitov rozohrať príbeh, ktorý je dôstojným pokračovaním jeho úspešného knižného fenoménu. Komiks naň síce nadväzuje, no obstojí aj sám osebe a možno ho čítať bez predchádzajúcej skúsenosti s autorovým dielom. Dokáže dokonca vzbudiť nadšenie a záujem siahnuť po eskapádach pôvodných postáv Jirku, En a Tondy. Zážitok z čítania je však predsa len bohatší, keď čitateľ pozná kontext a nuansy knižnej Prašiny, pretože dokáže lepšie porozumieť odkazom i celkovému vyzneniu. Prašina: Kriedový panáčik vyniká predovšetkým atmosférou nepokoja, takmer hororového mrazenia, keď za každým rohom tušíte pascu. Štvrť sa stáva dejiskom boja síl včerajška a zajtrajška, uprostred ktorého sa zmieta detská duša na rázcestí magického detstva a krutej dospelosti.