Recenzia
Andrea Olejárová
13.06.2024

S ľahkosťou o ťažkých témach alebo príbeh, ktorý dokáže zmeniť svet

Hrdina z nočného autobusu

Hector nie je hrdina, ktorého by ste si bežne zvolili za protagonistu príbehu plného nádeje, empatie a ľudskosti. Tento desaťročný chlapec je totiž tyran, ktorý bez výčitiek svedomia kruto trápi nielen svojich spolužiakov a učiteľov, ale aj človeka bez domova. Napriek Hectorovmu odsúdeniahodnému správaniu však toto dieťa predsa len nedokážete tak jednoznačne odsúdiť.

Britskej autorke Onjali Q. Raúf sa podarilo citlivo, ale s ľahkosťou a humorom otvoriť niekoľko najzávažnejších sociálnych otázok o šikane a bezdomovectve. Bez toho, aby ospravedlňovala Hectorov kolobeh zlomyseľnosti a porušovania pravidiel, nám túto postavu predstavuje ako nepochopeného chlapca, ktorý sa cíti dospelými zradený či prehliadaný. Ide o zaujímavú paralelu s ďalším hrdinom menom Thomas, ktorému Hector a jeho dvaja kumpáni znepríjemňujú už tak dosť náročnú každodennosť. Thomas prebýva na ulici a celý jeho majetok sa vojde do nákupného vozíka. Jeho pre zmenu zradil systém, v ktorom prežil väčšinu života, a obyvatelia Londýna ho pravidelne míňajú, akoby bol neviditeľný. Jedného dňa, keď Hectorova šikana prekročí všetky hranice, sa však spustí lavína zvláštnych udalostí, ktorá ho konfrontuje s nutnosťou pochopiť, ako jeho činy ovplyvňujú ostatných. V snahe vyhnúť sa následkom svojich zlých rozhodnutí sa nechtiac zamotá do dobrodružno-detektívnej zápletky. Musí dokonca urobiť čosi, čo je mu absolútne proti srsti, a síce požiadať o pomoc „šprtku“ Mei-Li, ktorú často a s obľubou trýzni. 

Keďže Hector je rozprávačom, cez jeho perspektívu sa čitateľ zoznamuje s pestrou a živou komunitou ľudí bez domova. Bližšie poznávame aj samotného Thomasa ako silného, ale zraniteľného človeka, ktorý má otvorené srdce, no po negatívnych skúsenostiach ostáva ostražitý. Autorka v závere knihy dokonca predstavuje skutočného Thomasa vo veľmi dojemnom a tragickom osobnom príbehu. Dej napokon líči svet bezdomovcov naozaj dôstojne a povzbudzuje k súcitu, nie však k ľútosti. Vyzdvihuje potrebu búrať predsudky a hľadať si cestu k iným cez ich ľudské kvality. Ponúka tak mimoriadne autentický, ale triezvy pohľad na medziľudské vzťahy v náročných situáciách. Hectorova konfrontácia s tými, ktorí nemajú záchrannú sieť rodinného komfortu, vrátane jeho spolužiačky Mei-Li, pochopiteľne vedie k osobnostnému rastu. Hoci ešte stále občas zostáva frustrovaný či bezohľadný, začína vidieť ľudskú hodnotu bez nálepiek ako „bezdomovec“ či „šikanátor“.

  Kniha je určená pre čitateľov od deviatich rokov a môže sa stať výborným odrazovým mostíkom, ako s deťmi hovoriť o spoločenskom probléme, ktorý sa v diskusiách považuje za náročný. Zároveň ide o napínavé, pútavé a zábavné dobrodružstvo, vďaka čomu dieťa nestratí pozornosť. Dielo však dokáže pritiahnuť aj staršieho konzumenta, pričom autorka využíva dynamické, ale výstižné opisy, verne zachytávajúce celkovú atmosféru od zvukov až po vône. Vykresľuje portrét večne rušného, no z času na čas nebezpečného Londýna a obohacuje knihu o mapu či rôzne vysvetlivky symbolov, ktoré bezdomovci používajú ako formu komunikácie. V zadnej časti knihy nájdeme okrem autorkinho osobného dodatku aj zoznam inštitúcií, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova, ako aj zopár bodov podnecujúcich debatu o daných problémoch.

V konečnom dôsledku je tak Hrdina z nočného autobusu pozoruhodne a sviežo napísaný príbeh, ktorý vyzýva mladú generáciu budovať otvorenú, empatickejšiu spoločnosť a ponúka staré dobré posolstvo, že veľké zmeny môžu prísť aj od malých ľudí. Začať však treba vždy najskôr od seba.