Recenzia
Ľubomír Jaško
13.12.2016

Turnaj hrbáčov - Laslo Blašković

Preklad Karol Chmel
Kalligram 2015


Kto je unavený z fádnej literatúry a chce v knihe nájsť odraz sveta, v ktorom žije autor, si v prípade Lasla Blaškovića (1966) vyberie správne. V románe srbského spisovateľa sa prelína konkrétnosť a fantázia. Súčasne ide o generačnú výpoveď štyridsiatnika, hru s literárnymi kolážami aj temperamentom presýtený obraz balkánskeho sveta.

Turnaj hrbáčov je vlastne denník. Začína v reálnej historickej chvíli takmer pred desiatimi rokmi. „Môj život vôbec nemá formu, nič z tých jemných obmedzení, čo by mu dali právo porovnávať sa s ozajstným príbehom. Odohráva sa akosi živelne. Huhňavé driemoty občas prežiarené výkrikom.“ Denník sa postupne mení na román o vzťahu medzi realitou a fikciou. Blašković vťahuje do deja postavy zo skutočného života. Na scénu prichádzajú susedia  a známi z novosadskej štvrti Podbara a ďalší z l iterárnoumeleckého prostredia. Pri tejto prí ležitosti je najviac zrejmé, že máme do činenia s autorom z jedinečného geografického a kultúrneho priestoru. Čo z neho zostane a čo postupne vybledne? „Existujú naše domovy aj inak, nielen ako obrysy vyhasnutých cisárstiev, rozpadnutých manželstiev, zapadákovov, kde ruže stratili reč?“

„Priepustná“ hranica medzi fikciou a skutočnosťou, intímnym svetom spisovateľa a všetkým tým, čo ho obklopuje, je výsadou literatúry a šikovných autorov. Vedieť hrať takúto hru s autorom je výzva pre zvedavého čitateľa. Postavy sú originálne, každá má vlastnú farbu a emóciu. Vlastný charakter majú aj mestské ul ice, dýchajú históriou a ľudskými osudmi. To všetko je korenené absurdnosťou, balkánskou „ľahkosťou bytia“ aj do výšin vybičovanými vášňami. V pozadí sa začína príbeh suseda Gavru – kriminálnika, ktorý ešte v dobách socializmu zabil policajta. So „zbojníkom“ sú autor a jeho okol ie pospájaní zvláštnymi nitkami, aké vie pospletať život v malej a uzavretej starousadlíckej spoločnosti.

Blašković patrí medzi strednú generáciu srbských spisovateľov a je autorom pätnástich zbierok poézie, románov a esejí. Dokazuje, že aj v kultúrnych okruhoch, ktoré neudávajú tón, žijú majstri a experimentátori. Preto sa mu darí odvážne vstupovať do konfrontácie s minulosťou aj vlastnými spomienkami.