Vyhľadávanie
Írsky prozaik John Boyne patrí medzi známe literárne mená aj v slovenskom kultúrnom priestore. Svoju zásluhu má na tom najmä vydávanie jeho tvorby v slovenskom preklade . Svojím aktuálnym dielom Všetky temné miesta priamo nadväzuje na úspešný román Chlapec v pásikavom pyžame, adresovaný nielen mládeži. Tentoraz sa autor síce primárne obracia na dospelého čitateľa, no pre komplexné porozumenie ideovému vyzneniu príbehu je nevyhnutné vnímať oba texty ako súčasť jedného celku.
Ústrednou postavou je Gretel Fernsbyová, ktorá sa na celej ploche románu vyrovnáva so svojou traumatickou minulosťou. Prostredníctvom početných alúzií, spomienok a návratných postáv sa podáva pohľad Gretel na udalosti opísané v prvej knihe – problematika holokaustu a tragické úmrtie jej deväťročného brata Bruna.
Príbeh románu sa odohráva vo dvoch paralelných časových líniách – v povojnových rokoch a v súčasnosti. Poskytuje to možnosť spoznať Gretel v rôznych fázach života (v detstve, mladosti i starobe) a sledovať vývin jej myšlienkového sveta. Nejde pritom o postavu, s ktorou dokáže čitateľ bezpodmienečne sympatizovať. Autorovi sa podarilo vytvoriť plastický a presvedčivý charakterový profil vrátane podrobného prieniku do psychológie postavy. Knihe to dodáva značnú esenciu autentickosti.
Názov diela Všetky temné miesta môže odkazovať na priestorové zasadenie deja, keďže príbeh sa odohráva na rôznych miestach (Paríž, Sydney, Londýn), kde Gretel prežíva najťažšie okamihy svojho života. Zároveň však môže ísť o metaforu temných miest v ľudskej duši. Ústrednou témou diela je vina, resp. spoluvina. Gretel sa nedokáže vyrovnať s pocitom vlastnej zodpovednosti za vojnové hrôzy páchané v koncentračných táboroch, hoci počas vojny bola ešte dieťaťom. Tento pocit vyplýva z pasívneho prizerania sa na páchanie zla. Akcentuje sa tu myšlienka, že ten, kto sa nepokúsi zabrániť krutosti, má rovnaký podiel viny ako ten, kto ju pácha: „Vina človeku nedá spať, a ak áno, otrávi mu sny. Vina je všadeprítomná, kazí pekné chvíle, šepká vám do ucha, že nemáte právo na radosť. Sleduje vás na každom kroku, vždy má po ruke pripomienky dní a hodín, keď ste mohli zabrániť tragédii, ale neurobili ste nič. Namiesto toho ste sa hrali s bábikami.“ (s. 114)
Gretel sa počas celého života snaží ujsť pred svojou vinou. Často sa sťahuje, vystupuje pod falošným menom a o svojej mladosti nehovorí pravdu. Zisťuje však, že pred minulosťou sa nedokáže trvalo skryť. V každej časti deja sa objavujú postavy, ktoré ju buď odhalia alebo prehlbujú jej výčitky svedomia (Émile, Kurt, David, Alex). Tento aspekt diela kulminuje v dejovej línii prítomnosti. Gretel sa stáva svedkom domáceho násilia u nových susedov. Autor tu zdôrazňovaním tejto problematiky načrtol paralelu s páchaním vojnovým zločinov. Obeťou je deväťročný sused Henry, ktorého týra jeho otec. Skutočnosť, že ide o chlapca, ktorý sa v mnohých ohľadoch podobá na Gretlinho brata Bruna, má symbolický význam. Na sklonku života sa tak opäť dostáva do analogickej situácie. Stojí pred závažnou morálnou voľbou, či sa bude ďalej prizerať z bezpečného odstupu alebo sa pokúsi Henrymu pomôcť aj za cenu vlastného ohrozenia.
Napriek tomu, že ide o pomerne náročnú tému, dielo je dostatočne dynamické a čitateľsky príťažlivé. Jednotlivé výstavbové prvky textu majú vždy svoje opodstatnenie. Všetky postavy, repliky i prehovory personálneho rozprávača postupne odhaľujú neraz nečakané súvislosti súvisiace s Gretel a jej životom. Pozitívnemu dojmu z čítania pomáha aj kvalitný slovenský preklad Aleny Redlingerovej.
