Vydaní napospas

Tri príbehy zo zbierky Eškola Neva spája snaha zrekonštruovať sled udalostí a nájsť príčinno-následné súvislosti. V prvom príbehu je dôvodom vyšetrovania podivná smrť novomanžela na svadobnej ceste. V druhom podozrenie zo sexuálneho obťažovania. V treťom záhadné zmiznutie manžela počas prechádzky v sade. Protagonisti ani nevedia ako a život sa im od základov zmení. Čerstvo rozvedený muž odchádza na výlet do Bolívie, aby sa dal dokopy, a vzápätí je podozrivý z vraždy. Renomovaný doktor smúti za milovanou manželkou, ktorú mu vzala rakovina, a zrazu čelí obvineniu z obťažovania mladej stážistky. Manželia sa v jedno sobotné dopoludnie, ako každý víkend, vyberú do parku – v jednej chvíli sa len tak prechádzajú a v druhej už polícia pátra po nezvestnom manželovi.

Postavy sa pokúšajú pochopiť, čo sa stalo. Protagonistka tretieho príbehu spolu s dcérou dookola číta príspevky na manželovom blogu, hľadá a overuje každý náznak stopy. V duchu si prechádza každý moment poslednej sobotňajšej prechádzky, analyzuje význam každého slova a dotyku. Lekár z druhého príbehu sa zasa snaží vybaviť si všetky rozhovory s mladou stážistkou – o čom sa zhovárali, akým tónom? Mohol vysielať aj iné ako priateľské signály?

Postavy sa pokúšajú pochopiť, čo sa stalo. Za predpokladu, že je to možné. Ak skutočne jedna udalosť vedie k druhej, jeden čin k druhému a naša akcia vyvolá reakciu. Ale je ozaj také dôležité, čo presne sa naozaj stalo, alebo je podstatnejšia otázka čo to pre nás znamená? Prípadne, čoho v nás sa to dotýka? Autor prináša aj ďalšie zaujímavé témy, napríklad otázku dôvery. Dôvery v seba samého a vo vlastné spomienky aj dôvery k ľuďom, ktorých milujeme. Za koho by sme dali ruku do ohňa? Príbehy Eškola Neva nás konfrontujú so znepokojujúcimi pochybnosťami, či môžeme veriť slovám blízkeho človeka alebo svojim vlastným. Napríklad lekár, istý si svojím čisto otcovským záujmom o stážistku, postupne začína pochybovať: „Spomenul som si, ako som si priblížil Liatin vlas k nosu a snažil sa do seba vdychovať jej vôňu. Znova a znova. Aký človek urobí čosi také?“ (s. 149) A keď sa vrátime k rekonštrukcii sledu udalostí, vyvstáva ďalšia otázka: je vôbec možné dopátrať sa toho, čo sa skutočne stalo, ak si nemôžeme byť istí ani vlastnými motiváciami a túžbami?

Autor postavám aj čitateľovi rozhojdáva pevnú pôdu pod nohami a núti ich čeliť vlastnej neistote a obavám. Čitateľ môže váhať, ale postavy sa v istej chvíli musia rozhodnúť: budem ti veriť a dám „všanc“ svoju kariéru či dokonca celý svoj život? A ak to (ne)urobím, budem ľutovať?

Tri príbehy majú spoločnú aj tému lásky a jej rôznych podôb. Nielen Keď muž miluje ženu, ale aj Keď muž miluje dcéru. Nevo vháňa svoje postavy do situácií, v ktorých musia voliť medzi týmito dvoma citmi, obávať sa, čo by si deti pomysleli, keby vedeli… alebo kvôli deťom predstierať, že realita je iná, než je. Takisto sa musia postaviť tvárou v tvár prázdnote, ktorá ostala po milovanej bytosti. a niečím naplniť svoj život aj bez nej. Ale čo ak sa medzi nimi vznášala prázdnota či odcudzenie, aj keď ešte boli spolu?

Eškolova kniha je pútavá, napínavá a čitateľ jej odpustí aj ťažšie uveriteľné zhody náhod (lekár si počas štúdií zarábal darcovstvom spermií a vysvitne, že inkriminovaná stážistka je jeho dcéra), keďže nemajú byť šokujúcimi pointami na záver a príbehy na nich nestoja. Rozhodne poteší aj zistenie, že v českom preklade už od autora vyšli ďalšie tri knihy.