Vyhľadávanie
Tereza Oľhová románom Zbytočné pohyby prináša príbeh ženy v kríze, ktorý však nie je nutne ubíjajúci, ťaživý či ladený do vrcholného napätia a úzkosti, ako by sa „na prvú“ mohlo zdať.
Lucia je herečkou na materskej dovolenke s dvoma deťmi. Automatickosť úkonov rodičovských povinností (dojčenie a prebaľovanie mladšieho Diviša, vybavovanie vecí do materskej školy pre staršiu Bertu, chod domácnosti a i.) strieda s občasnou prácou v dabingu v Prahe. Kolotoč monotónnosti, únavy, pasivity či otrávenosti, ktorej kontruje hektickosť každodennosti, naruší ponuka práce v Bratislave. Lucia po dohode s matkou a manželom Pavlom nielen vystupuje zo svojho niekoľkoročného stereotypu (starostlivosť o deti prenecháva epizodicky manželovi a matke), ale začína razantne prekračovať identitu vyhorenej „matky“ či „manželky“ napríklad tým, že ukončuje dojčenie syna alebo si nachádza laxného milenca Tomáša. Lucia zmeny víta a ide im v ústrety. Zaznamenáva ich a pristupuje k nim zvedavo. Obsesívne sleduje ich účinok na jej emotívne prežívanie a zároveň skúma reakcie svojho blízkeho rodinného kruhu.
Román obsahuje pätnásť kapitol, pričom názov každej z nich nesie konkrétne pomenovanie gymnastického úkonu. Použité gymnastické názvoslovie – pri rýchlom listovaní knihy ho sprevádza pohyb nakreslenej malej ženskej postavičky v daných úkonoch na pravých stranách (Zbytočné pohyby sú tak nielen románom, ale sčasti aj flipbookom) – sa rovná detailnému pozorovaniu hlavnej hrdinky: „Bolo zvláštne, že napriek tomu, čo sa stalo medzi ňou a Tomášom, jej city k Pavlovi boli stále rovnaké. Fungovali oddelene, mimobežne. Navzájom sa nerušili. Trochu znepokojivé zistenie, pretože naznačovalo možnosť vývoja. Výčitky svedomia sa však nedostavili. Noc a ráno s Tomášom boli zrazu vzdialené a vznášali sa ako sen. Akurát sa nevedela rozhodnúť, či dobrý alebo zlý.“ (s. 76) Ambivalentnosť jej prežívania vyplývajúca z ukážky je prítomná naprieč celým románom. Lucia nahliada na svoj život raz cez filmovú optiku z pozície nezainteresovanej diváčky: „... čakala, kedy sa kamera od nich vzdiali a záber rozšíri ako vo filme. Dron vzlietne do výšky a nechá všetkých v napätí, čo bude ďalej.“ (s. 152), no v ďalšom momente si uvedomuje, že je hlavnou hrdinkou svojho príbehu: „Pochopil to ako odmietnutie a konečne sa od nej odtiahol a vstal. (...) Lucii odľahlo, že to takto pekne uhrali.“ (s. 51) Raz necháva, aby sa jej udalosti a veci diali, ako v prípade nie veľmi strhujúceho romániku s Tomášom. Inokedy sa pokúša mať úplnú kontrolu nad svojím životom – v okamihu, keď prerušuje milostnú aféru, Lucia prestáva piť alkohol, začína s tréningom, terapiou, ručnými prácami, intenzívne pomáha Berte učiť sa čítať alebo sa zaujíma o manželovo zamestnanie (ekológia, hydrológia).
Dynamika medzi absolútnym odosobnením sa hrdinky a jej emocionálnym pretlakom (ironický komentár, afekt vrcholiaci do groteskných predstáv, hnev, nervozita, vzrušenie, hanba, uvoľnenie), frekventované striedanie lokácií – pendlovanie medzi dvoma hlavnými mestami – a hlavne situácií tak zaručuje, že sa Zbytočné pohyby čítajú veľmi ľahko a rýchlo, čím má kniha blízko k románu Severné more Kataríny Vargovej. Oľhová zároveň podobne ako Vargová pracuje so širším inventárom tém, no zbytočne sa v nich nevŕta (na viac ako 150 stranách to ani nie je možné a príbeh by tým stratil z tempa). Čitateľovi tak napríklad tematizovaná pracovná neistota a s ním spojený nemožný návrat do divadelnej sféry po rodičovskej dovolenke, nevera, vzťah s odťažitou matkou, absencia otca, strata identity v materstve, pokusy o implementáciu gentle parentingu a s tým spojená frustrácia z neúspechu regulácie vlastných emócií nevyznievajú ťaživo. Čitateľ prechádza textom hladko, pričom sa môže – vzhľadom na vyššie spomenuté témy paradoxne – na situáciách v knihe dobre pobaviť (treba dodať, že naladenie prózy Oľhovej a Vargovej ich v tomto bode, naopak, odlišuje). Ako príklad možno uviesť epizódu, keď si Lucia predstavuje, ako týra svojho promiskuitného milenca citrónom („zubami prehryzne žltú kôru a žmýka mu šťavu priamo do očí. Vidí, dokonca počuje, ako mu postupne rozožiera očné bielka. Tomáš jačí od bolesti a hrôzy. Mia to nedokáže počúvať. Vychádza z kúpeľne a siaha po stoličke s úmyslom zasiahnuť Luciu zozadu.“ s. 135) alebo apatia či odpojenosť rodičov na detskom ihrisku akoby vystrihnutá zo Súmraku mŕtvych E. Wrighta.
Hrdinky kníh Oľhovej a Vargovej však spája ešte jeden zásadný moment. Obe istým spôsobom na záver románov deštruujú život partnera. Zatiaľ čo Vargovej hrdinka jednou správou ničí idylický rodinný život svojho bývalého snúbenca, Oľhovej protagonistka sa zdôveruje manželovi s tým, že bola zaľúbená do iného muža. V zlomovej situácii tak v oboch prípadoch nastáva uvoľnenie. Otázne však je, či k nemu dospeje aj čitateľ na vlne ďalšieho románového cliffhangeru.
