Vyhľadávanie
• S akým zámerom ste písali svoju knihu o živote vo Francúzsku, konkrétne v Paríži?
– Rôznych sprievodcov o Paríži je na knižnom trhu pomerne veľa, a preto mi od začiatku išlo o trošku iný pohľad na Paríž. Chcela som najmä sprostredkovať atmosféru tohto mesta, priblížiť francúzsku kultúru, každodenný život Parížanov. Snažila som sa zachytiť to, čo je v istom zmysle slova abstraktné, neuchopiteľné, to, čo treba precítiť. A potom to, čo som za trinásť rokov prežila v pracovnej sfére, v súvislosti s deťmi, priblížiť trochu myslenie Francúzov, rozdiely v porovnaní so slovenskou mentalitou.
• Možno v súčasnom Francúzsku a Paríži nájsť stopy diel klasickej literatúry, napr. Balzaca, Victora Huga?
– V Paríži na každom kroku cíti človek posolstvo a stopy histórie. Prechádzate popri Notre-Dame, alebo pietne vchádzate do priestorov katedrály, myslíte na krásnu Cigánku Esmeraldu a hrbáča Quasimoda, kráčate po historických mostoch v centre Paríža, myslíte na atmosféru opísanú v knihe Otec Goriot, medzi bielymi sochami v Luxemburskej záhrade a okolo jazierka sa mnohým vybaví obraz Mariusa a Cosette z Bedárov, alebo si v zámku Versailles a versaillských záhradách predstavujete bujarý život plný zábav Marie-Antoinetty. Rozhodne je zaujímavé vidieť Paríž po prečítaní aspoň niekoľkých diel francúzskej klasiky a zároveň má človek po návšteve Paríža túžbu sa opäť k týmto dielam vrátiť a vnímať ich trochu inými očami. Na Paríži je fascinujúce pozorovať zmeny, ktoré storočia histórie na meste zanechávajú, a pritom si uvedomovať, že mnohé pamätihodnosti, ulice, štvrte vlastne boli svedkami histórie Paríža, histórie Francúzska. Mlčia, ticho svedčia a spájajú minulosť s prítomnosťou.
• Aký ohlas mala (prípadne už má) vaša kniha u Francúzov?
– Kniha je vyslovene určená pre slovenských čitateľov, keďže ide o pohľad na Paríž videný očami Slovenky, je to vlastne porovnanie francúzskej kultúry so slovenskou. Myslím, že pre Francúza, ktorý ku Slovensku nemá žiaden vzťah, kniha zaujímavá nebude, a preto som od začiatku bola presvedčená, že budem písať po slovensky a pre Slovákov. Možno však s odstupom času budú na knihu aj ohlasy Francúzov, tých, ktorí sú so Slovenskom a Slovákmi nejako citovo zviazaní.
• Zúčastňujete sa na literárnom a kultúrnom živote Slovákov v Paríži?
– Tieto roky môj spoločenský život dosť ovplyvňujú moje tri deti. Keď som bola mladšia, nenechala som si ujsť ani jednu kultúrnu udalosť, ktoré v Paríži organizuje kultúrny inštitút pri slovenskej ambasáde. Verím, že o pár rokov, keď deti trochu odrastú, sa opäť do tohto zaujímavého víru dostanem. Či už naše veľvyslanectvo v Paríži, asociácia Deti Dunaja, Spolok francúzskoslovenského priateľstva, či Slovenská katolícka misia v Paríži usporadúvajú veľmi zaujímavé kultúrne a spoločenské podujatia, približujú Francúzom elegantným spôsobom naše krásne Slovensko, dávajú do povedomia našich umelcov, pripravujú koncerty, predstavujú slovenskú literatúru, fotografov, maliarov, a tým zároveň pomáhajú Slovákom žijúcim v Paríži, aby sa necítili úplne vykorenení. Myslím, že pre Slováka je úžasný pocit a pre Slovensko cťou, keď sa slovenské vianočné trhy konajú pri Louvri priamo v priestoroch Starej radnice 1. parížskeho obvodu, alebo keď sa v niektorej z historických parížskych budov koná vernisáž slovenského umelca.
• Aké sú vaše ďalšie literárne zámery?
– Každý človek, ktorý sa rád hrá so slovami, ťuká ich do počítača, alebo si ich zapisuje na rôzne kúsky papiera, si v hlave stále vytvára nové projekty na písanie. Aj keby sa mi v hlave nejaká myšlienka skonkretizovala, asi bude musieť niekoľko rokov zrieť, pokým sa ju odvážim vysloviť.
