Tamara Janecová pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V roku 2016 obhájila dizertačnú prácu venovanú kontextom a podobám outsiderstva v súčasnej slovenskej próze (v tvorbe Stanislava Rakúsa, Ballu a Máriusa Kopcsaya). Predmetom jej aktuálneho výskumného záujmu naďalej ostáva domáca próza (medzivojnová, vojnová a súčasná). Je autorkou viacerých vedeckých štúdií o tvorbe Mila Urbana, Františka Švantnera a Margity Figuli. V roku 2022 publikovala monografiu Proti wetrysku. O prózach Máriusa Kopcsaya. V literárnovedných a kultúrnohistorických štúdiách využíva kompetencie historičky (v rokoch 2018-2022 absolvovala bakalárske štúdium na Trnavskej univerzite v Trnave) a rusistky (v roku 2014 na Univerzite Komenského v Bratislave získala magisterský titul v odbore ruské a východoeurópske štúdiá).
Janecová (ročník 1988) patrí k publikačne najaktívnejším literárnym kritičkám mladšej generácie. Jej vecný výklad sprevádza badateľná snaha jednoznačne hodnotiť dielo a určiť jeho pozíciu v aktuálnom literárnom dianí. Tento moment sa viaže na hľadanie významového jadra textu, no zároveň má svoje zjavné hermeneutické východiská. S rovnakým analytickým nasadením operatívne píše tak o prozaických debutoch, ako aj o knihách etablovaných autorov alebo autoriek. K textu pristupuje bez predsudkov, hodnotí výsledok, hľadá jeho intencionalitu a estetickú pôsobivosť. Recenzie publikuje predovšetkým v časopisoch Rozum, Knižná revue a Platforma pre literatúru a výskum.
Jej autorská prítomnosť v literárnokritických žánroch je skôr diskrétna, nenaliehavá. Janecová sa nehrá na efekt, vyhýba sa štylistickej ekvilibristike, skôr exaktne pomenováva jednotlivé významové vrstvy textu a na základe rozboru diela sa pokúša prepracovať k serióznejším a kategorickejšie znejúcim záverom. Nesústredí sa len na hodnotenie tvorby jednotlivcov, ale ako autorka viacerých prehľadových štúdií (publikovaných v časopise Knižná revue alebo v antológii súčasnej literárnej kritiky Kritická ročenka 2021, ktorú zostavila spolu s Viliamom Nádaskayom) systematicky sleduje najnovšiu slovenskú prózu a pracuje s ucelenejším vedomím dlhších časových a vývinových úsekov. Spolu s Janou Cvikovou, Weronikou Gogolou, Gáborom Csandom a Mariánom Andričíkom bola členkou odbornej poroty literárnej ceny Anasoft litera 2022. Janecovej literárnokritická činnosť nie je príležitostná, ale tvorí dôležitú súčasť jej doterajšieho odborného zamerania. Vzhľadom na široký čitateľský záber, systematickosť a láskavú selekciu textov, Janecovej práce sú spoľahlivým komentárom k slovenskej literárnej súčasnosti.
Hlavným poľom Janecovej pôsobenia je nateraz interpretácia literárneho textu. Interpretačný prístup uplatnila aj v monografii venovanej prózam Máriusa Kopcsaya, v ktorej priliehavo zrekonštruovala autorovo videnie sveta. Vymedzila tri hlavné kategórie a zároveň kompozičné piliere, o ktoré oprela svoj výklad – priestor, telo a myseľ – a týmto určila modality vzťahu Kopcsayových „antihrdinov“ k svetu. V knihe sa síce nevyhla občasným repetíciám a uplatňovaniu totožnej výkladovej schémy vo všetkých troch kapitolách, no s Kopcsayovou prózou sa vyrovnala so zjavným porozumením pre grotesku, absúrd, hyperbolu a iróniu. Metodický základ si vytvorila na základe dnes už klasických textov z oblasti semiotiky (M. M. Bachtin, D. Hodrová, J. M. Lotman, V. Macura a ďalší). Prózy Máriusa Kopcsaya interpretovala aj na základe ich fungovania v dobovom literárnokritickom kontexte. V knihe dodatočne zverejnila rozhovor s autorom, vybrané literárnokritické dobové ohlasy, kalendárium a autorovu personálnu bibliografiu. Vo svojom knižnom a zároveň vedeckom debute zdôraznila, že „výber interpretovaných textov bol ovplyvnený aj vkusovými preferenciami“ (Proti wetrysku, s. 95), čim nivelizovala rozdiely medzi literárnokritickým a literárnovedným režimom čítania.
Tieto dve polohy – literárnokritická a literárnovedná – sa v Janecovej textoch výrazne prelínajú. Prepojenia sú viditeľné tak na úrovni terminológie, ako aj metódy – hľadania súvislosti medzi poetikou a kvalitou literárneho textu. Janecová nie je kritičkou, ktorej ide len o kultivované sprostredkovanie osobného zážitku z čítania konkrétneho diela. Jej kritické texty majú výrazný poznávací a objektivizujúci rozmer, naznačujú ambíciu triediť a odôvodniť legitimitu estetického. Autorka umiestňuje dielo v širších textových súvislostiach, hľadá viaceré literárne analógie na úrovní poetiky, štýlu alebo témy, smeruje k textu a z textu aj vychádza. Zároveň vytvára typológie, ktoré umožňujú včleniť tvorbu konkrétneho autora do širšieho kontextu literatúry, skôr hľadá podobnosti a spojivá. V blízkosti Máriusa Kopcsaya sa aj z týchto dôvodov ocitajú časovo vzdialení Nikolaj Vasilijevič Gogoľ alebo Martin Kukučín – Janecovej ide o podobný efekt ich próz, „povestný smiech cez slzy“ (Proti wetrysku, s. 11). Zaujíma ju predovšetkým to, ako text „funguje“ a svojím výkladom často smeruje k pomenovaniu mechanizmov, ktoré určujú jeho epickú nosnosť.
Magdalena Bystrzak, december 2023
