Mladá odborná asistentka na Ped. Fakulte Trnavskej univerzity svojím debutom o poprednom slovenskom prozaikovi Máriusovi Kopcsayovi Proti wetrisku nielenže dokázala svoju vedeckú a interpretačnú kompetenciu, ale vytvorila aj typ vedeckej monografie so všetkými náležitosťami: faktografickým, bibliografickým, obrazovým a poznámkovým aparátom a anglickým resumé. K objektu svojho vedeckého výskumu pristupuje so znalosťou pramenných materiálov a najmä s dôkladným prehľadom o pomerne rozsiahlom a interpretačne náročnom diele autora (12 kníh) a jeho reflexii v literárnej kritike. Jej východiskom je zjavne poctivá komplexná analýza jednotlivých diel a ich vecná a nešpekulatívna interpretácia, zhmotnená neakademickým živým jazykom, ktorá sa popri poetike a iných zložkách Kopcsayových diel venuje najmä trom aspektom analýzy hrdinov Kopcsayovej prózy: priestoru, telu a mysli. Tieto aspekty posudzuje v intertextuálnych kontextoch vrátane prirodzenej konfrontácie s dielami klasikov svetovej a domácej literatúry, pričom zdôrazňuje „tichý protest proti kultu tela“ a maskulinite a „grotesknú fyzis“ Kopcsayovho hrdinu chápe ako „rub spoločenských noriem a tlakov, ktoré tieto negatívne pocity vytvárajú“ (str. 65). Na Kopcsayovho „introspekciou paralyzovaného hrdinu“ nazerá „v opozícii voči živelnému až živočíšnemu okoliu.“ Všetky tieto vlastnosti Kopcsayovho diela vrátane jeho osobitého humoru sa Janecovej podarilo definovať neakademickým, no presným diskurzívnym jazykom.
Alexander Halvoník
