Vyhľadávanie
Holokaust v komparácii
Ivan Šuša: Holokaust v talianskej a slovenskej memoárovej literatúre, Brno, Tribun EU 2009
Originálna publikácia mladého banskobystrického autora a vysokoškolského pedagóga na Univerzite Mateja Bela Ivana Šušu Holokaust v talianskej a slovenskej memoárovej literatúre má komparatívny charakter, čo je napokon i samozrejmé, autor sa venuje práve komparatistike a slovensko-talianskym medziliterárnym vzťahom. Citlivo a argumentačne presne vykresľuje vojnovú Slovenskú republiku. Svedectvo o tomto období mu poskytovali mnohé pramene a najmä memoárová próza s témou holokaustu. Chcem však zdôrazniť, že Šuša historické fakty zobrazuje ako „pozadie“, v popredí sú literárne fakty. Autor vychádza nielen z dostupných slovenských a českých zdrojov, ale aj z početných zahraničných prameňov, ktoré sú v slovenskom kontexte neznáme – najmä z knižníc, múzeí a židovských centier v Janove, Ferrare či v Neapole (mimochodom, autor prednášal na viacerých talianskych univerzitách, naposledy rok v Neapole).
Práca má literárnohistorický a aj literárnoteoretický charakter, no nie je písaná ťažkopádne. Ustálený je názor, že memoárová próza tvorí pomedzný žáner umeleckej a vecnej literatúry; tu sa vymedzuje z intencionálneho aspektu: „hlavným cieľom memoárovej literatúry s témou šoa je nepochybne zanechať v čitateľovi svedectvo – komunikovať mu konkrétny zážitok, aby prostredníctvom neho spoznal nielen osudy (v memoároch opisovaných) svedkov udalostí, ale i danú dobu, ideológiu, filozofiu“.
Presvedčivé sú analytické časti o talianskej a slovenskej memoárovej próze židovských autorov s témou holokaustu. Talianskej memoáristiky je samozrejme viac ako slovenskej, pretože po druhej svetovej vojne a po nastolení demokraticie v Taliansku neexistovali prekážky pre svedectvá aj k neslávnemu obdobiu vlastných dejín, ale v socialistickom Československu bola židovská problematika ideovo nežiaduca. Autor uvádza a charakterizuje množstvo talianskych (a na Slovensku mnohých neznámych) memoáristov, no zdôrazňuje, že nosnou osobnosťou bol Primo Levi. Okrem jeho diela Je to človek?, analyzuje aj iné Leviho práce a nemalú pozornosť venuje autorkám Liane Milluovej a Giuliane Tedeschiovej. Zo slovenských židovských autorov memoárov sa zameriava na Juraja Špitzera a Lea Kohúta, ale aj na biliterárnych autorov, akými sú Levi Gil, Chana Gilová, Rudolf Vrba, Kathryn Winterová, Iboja Wandall-Holmová, Max Stern a iní, ktorí odišli do zahraničia a začali tam tvoriť.
Ivan Šuša dôkladne rozobral typologické a noetické prieniky oboch literatúr v stati Typologické súvislosti memoárov v medziliterárnom (slovensko-talianskom) kontexte (na autorskej osi Primo Levi a Leo Kohút). V porovnaní memoárovej prózy Prima Leviho a Lea Kohúta uplatňuje naratologické teoretické a metodologické postupy. Autorova originalita sa prejavuje aj v častiach s úryvkami neznámych talianskych diel (napr. Liana Milluová). Bolestne tiež pôsobí „deskriptívna časť“, v ktorej jednotliví svedkovia holokaustu opisujú stratu identity a dôstojnosti.
V práci Ivana Šušu si nájdu svoje odborníci z oblasti literatúry, študenti, ako aj tí, ktorí tému nepoznajú a chcú sa o nej dozvedieť viac.
Michal Harpáň
