Vyhľadávanie
Niet určite pochýb, že žáner takzvaných self-help kníh naberá v posledných rokov na popularite. Rastúci trend takýchto titulov možno spozorovať na policiach kníhkupectiev, ktoré ich často silene propagujú.
Ale práve vďaka takýmto knihám máme šancu ako čitatelia zistiť čo-to o našom duševnom zdraví, zlepšiť si svoju finančnú gramotnosť či hľadať príčiny vzniku konfliktov v našich vzťahoch. Veľké percento čitateľov svojpomocne hľadá návody, ako sa vymaniť z pazúrov duševného súženia. Téma vzťahov je samostatnou kapitolou, no i na tomto poli nájdete kvantum titulov, ktoré vám v mnohých prípadoch ponúknu rýchlo kvasené riešenia, či už ide o vzťahy partnerské, alebo priateľské.
Interpretovať univerzálnosť ľudskej skúsenosti
Philippa Perryová je známa britská psychoterapeutka. Na slovenskom knižnom trhu sa predstavila titulom Toto mali čítať naši rodičia (Tatran, 2020), kde sa triezvym pohľadom odborníčky snaží pomôcť zúfalým rodičom, ako lepšie zvládať výchovu a starostlivosť o svoje deti. Perryová má triezvy pohľad na svet a prístupný jazyk robí z jej kníh to, čo čitatelia ocenia. V najnovšom titule Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi sa zameriava na rôzne typy vzťahov a problémové situácie, ktoré v živote istotne zažil každý z nás. Autorka sa ani v tejto knihe nestavia do roly vševediaceho jedinca, ale úprimne priznáva, že aj človeku s takými skúsenosťami, aké má ona, chýbajú odpovede na určité otázky. Možno práve preto sa čitateľ o text oveľa viac zaujíma a z čítania má cennejší zážitok.
Autorka už v úvode knihy vysvetľuje, že človek je sociálnou bytosťou, a tak by k tomuto poznatku mal aj pristupovať. Do istej miery kritizuje kult samostatnosti a nezávislosti, ktorý sa v posledných rokoch v západnej kultúre stavia na piedestál a je príčinou, prečo sa mnohé vzťahy naštrbia a kazia. Kedy sme sa prestali spoliehať jeden na druhého? V konečnom dôsledku človek vždy funguje v určitých väzbách a nie je hanbou priznať si, že niečo nezvláda a požiada o pomoc. Perryová dlhé roky pôsobí aj na mediálnom poli ako agony aunt (v anglofónnej kultúre sú agony aunts poradkyne v novinách, väčšinou s nejakým psychologickým/sociologickým zázemím, a ich úlohou je odpovedať čitateľom na problémové otázky). Podobný spôsob poradenskej pomoci v novinách či časopisoch sa do istej miery ujal aj u nás – v rôznych periodikách pre mládež či dospelých je na to vyčlenená rubrika. Perryová tieto otázky od čitateľov zozbierala a analyzovala, pričom si všimla, že isté problémy obsahujú určité vzorce, na ktorých základe sa dá interpretovať univerzálnosť ľudskej skúsenosti.
Zbierka reálnych problémov
Keďže kniha je zbierkou spomínaného materiálu, Perryová ho šikovne roztriedila do štyroch tematických celkov: Ako ľúbime, Ako sa hádame, Ako sa meníme a Ako nachádzame spokojnosť. Vzhľadom na to, že kniha neobsahuje žiaden návod, ako ju čítať, od rozhodnutia čitateľa závisí, ktorou časťou začne. V prvej kapitole sa Perryová venuje partnerským vzťahom, poukazuje na časté chyby v naväzovaní sa na druhých či na chyby v komunikácii, ktoré sa po určitom čase môžu stať bremenom pre oboch partnerov. Vo všetkých častiach knihy však autorka kladie dôraz na to, aby sme sa ako ľudia neostýchali vyjadrovať svoje emócie. V mnohých ohľadoch pripisuje veľkú rolu detstvu, ktoré slúži ako odrazový mostík do dospelosti pri nadväzovaní spojení a vytváraní vzťahov. „Pre mňa je jedným z dôvodov, prečo mať partnera, vzájomný, rovnocenný vzťah s milovaným človekom, ktorý vás prijíma presne takých, akí ste, a ľúbi vás aj s chybami. Za takých okolností je ťažké nerásť ako človek, nemať viac odvahy, veľkorysosti a lásky na rozdávanie nielen pre partnera, ale pre každého vo vašom živote.“ (str. 34 – 35)
V knihe sa často opakuje téma empatie, ktorá v prípadových štúdiách absentuje. V časti Ako sa hádame je preto najzaujímavejší pohľad na charakter hádok. Perryová zdôrazňuje, aby sme v hádkach nehľadali logiku a prihliadali na pocity a emócie samých seba aj toho druhého. Ponúka niekoľko typov hádok, spôsobov, ako k nim pristupovať a ako sa jednoduchými trikmi dostať z konfliktnej situácie. Opäť priznáva, že nie všetky musia fungovať a len od nás závisí, aký spôsob riešenia si vyberieme. Trvá však na tom, že hádka je akýsi súzvuk emócií, a preto je dôležité nepotlačovať ich. „Zvládať hnev znamená vedieť ho vyjadriť a mať ho pod kontrolou. Mnohí z nás sa učia otupovať emócie, lebo pocity často v niektorom momente prinášajú bolesť. Problém je, že bolesť a trápenie nemôžeme otupiť bez toho, že by sme otupili aj radosť. Potlačte jeden pocit a potlačíte všetky.“ (strana 85)
V poslednej časti sa autorka venuje najmä tomu, ako sa vyrovnať so stresom a úzkosťou, ako nahliadať na vlastnú sebakritiku a ako ju zmierniť či ako sa vyrovnať s traumami z detstva. Nikde v knihe však nemoralizuje a ponúka rokmi overené metódy, ako k problémom pristupovať. Mnohé myšlienky si treba prečítať viackrát po sebe, aby sa z knihy nestal len konzumný produkt, ale akési vodidlo vo vašom živote, ktoré si z času na čas otvoríte a pripomeniete si to, čo už predsa dávno viete.
Philippa Perryová: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi
Preklad: Veronika Maťúšová
Tatran, Bratislava 2024
