Vyhľadávanie
Afrika včera a dnes
Anna A. Hlaváčová: Homo ludens Africanus, Bratislava, Kalligram 2007
Africká maska – neoddeliteľný prvok Európskeho moderznimu, štýlový bytový doplnok, a kedysi, v neurčitej dávnej dobe, súčasť „primitívnych“ afrických rituálov, ktoré dnes predvádzajú už len pre dychtivých západných turistov s videokamerami. Monografia Anny A. Hlaváčovej Homo ludens Africanus s podtitulom Pohľady na predstavenia masiek západnej Afriky, ma vyviedla z laického a eurocentrického omylu. Táto útla knižka, napísaná na základe autorkinho niekoľkoročného výskumného pobytu v južnej Nigérii v 90. rokoch, prináša neuveriteľné množstvo fascinujúcich informácií o kultúrach, ktoré sú nám ešte stále takmer úplne neznáme. Dozvedela som sa nielen to, že predstavenie masiek je dodnes súčasťou každodenného života v Nigérii, kde plní funkciu chrámu, knižnice, ošetrovne, školy, stánku umenia, súdu a vykonávateľa trestu, ale aj to, že v africkom ponímaní maska neznamená len tvárová maska, ako je to napríklad v antickej dráme. „Maska“ v africkom poňatí nie je kostým, ale posvätný predmet, v ktorom spočíva duch, a jej funkcia je symbolická. Z toho vyplýva zjavne absurdný fakt, že africké „predstavenie masiek“ sa môže hrať aj bez masiek.
Hlaváčovej metodológia je mimoriadne citlivá na mocenskú dynamiku medzi Afrikou a Európou, ktorá tradične pristupovala k Afrike s postojom kultúrnej nadradenosti. Jej úvahy sa odvíjajú od nezaujatého pozorovania, počúvania a kladenia otázok, ktoré prináša priamočiarym opisným rozprávaním a miestami ilustruje aj priamym prepisom rozhovorov. Dôležitú časť knihy tvoria originálne fotografie autorky. Strategicky významná je aj pozornosť, ktorú venuje okrajovým fenoménom, ako sú napríklad predstavenia masiek detí. Štúdiom takýchto kultúrnych vyjadrení, ktoré sú v samotnej kultúre podceňované, kniha odhaľuje kľúčové historické súvislosti. Ďalším osviežujúcim prvkom štúdie je ponímanie africkej plastiky nielen ako výrobku ľudových umelcov, ale aj ako tvorby konkrétnych afrických akademických výtvarníkov. Text sa tak vyhne tradičnej európskej kolonizácii afrického umenia, ktoré sa v západných múzeách vystavuje zväčša anonymne.
Snáď jediné, čo možno knižke vytknúť, je čiastočná nezrozumiteľnosť pre bežného čitateľa. Taktiež je škoda, že fotografie sa dostali až na koniec knihy, a nie priamo do textu (obrazová príloha mala byť pôvodne vytlačená na kvalitnom kriedovom papieri, čo sa neuskutočnilo). Ešte dodám, že knižka by si zaslúžila atraktívnejšiu obálku – z autorkiných fotografií by nebolo ťažké vybrať.
Homo ludens Africanus odhaľuje, že africké predstavenie masiek nie je statické kultúrne dedičstvo, ale dynamický fenomén, ktorý sa vyvíja a adaptuje na nové spoločenské podmienky. Autorka nachádza fascinujúce súvislosti medzi tradičným nigérijským umením, multinárodnými obchodnými značkami, neo-kolonializmom a životným prostredím. Ako píše, naftárska spoločnosť Shell pôvodne obchodovala s mušľami, ktoré sú tiež súčasťou tradičného nigérijského umenia masky. Ťažba ropy v delte Nigeru však spôsobila, že mäkkýš, symbol koncernu Shell, je ohrozený. Takisto sú ohrozené tance masiek v plytkých vodách... Takéto irónie histórie dosvedčujú, že dnes už nie je možné rozdeľovať štúdium ľudskej spoločnosti do sebadôležitých kategórií antropológie, umenovedy, politiky, ekonómie, enviromentalistiky a pod. - a to je presne to, čo táto knižka výborne zvláda.
Dobrota Pucherová
