Vyhľadávanie
Pozvania do súkromných galérií
Náhodnému návštevníkovi kníhkupectva by sa mohlo zdať, že ponuka publikácií zameraných na výtvarné umenie je dosť široká. Lenže väčšina z nich sú buď originálne publikácie v angličtine alebo ich preklady do češtiny a výnimočne do slovenčiny. Kvalitných kníh o súčasných slovenských autoroch je ako šafranu. O to viac poteší, že mladé vydavateľstvo Edition Ryba sa podujalo systematicky sa venovať súčasnému slovenskému výtvarnému umeniu. V krátkom čase už stihlo vydať v edícii Malé monografie štyri knihy o slovenských výtvarníkoch so sprievodným slovom viacerých odborníkov v slovenčine ako aj v angličtine. Tento chvályhodný vydavateľský čin je skôr behom na dlhé trate. Kvalitná tlač a väzba dokazujú, že vydavateľ má rovnako rád knihy, ako aj výtvarné umenie. Dúfajme, že tento entuziazmus vydrží vydavateľstvu ešte veľmi dlho, pretože viacerí súčasní slovenskí výtvarníci si zaslúžia takéto monografie.
Edíciu Malé monografie otvára kniha Krehká rovnováha Karola Felixa, absolventa už legendárneho oddelenia ilustrácie a knižnej grafiky profesora Albína Brunovského. Od neho prevzal brilantnosť a precíznosť kresbového prejavu a svoju tvorbu naplnil imaginárnymi predstavami, dejmi, mýtmi, legendami a literárnymi inšpiráciami. Ako o ňom píše Ľudo Petránsky v sprievodnom slove, „občas pripomína fotografa zo Zväčšeniny Michelangela Antonioniho, ktorý odfotením jedného motívu prichádza pri zväčšovaní na ďalšie súvislosti. Pritom je jedno, či je východiskový tvar abstraktný alebo reálnejší. Karol Felix tak prichádza k neznesiteľne ľahkej krehkej rovnováhe, ktorá zjednodušením nadobúda vlastnú mágiu.“ A divákovi nezostáva nič iné len pozerať a súhlasiť.
Monografia o Igorovi Bencovi V polohe znaku predstavuje ďalšieho absolventa Albína Brunovského. Ani tvorba toho rodáka z Topoľčian nezaprie vplyv učiteľa. Podľa použitej technológie tvorí grafická tvorba I. Bencu dve charakteristické skupiny. Prvou sú práce vytvorené hĺbkotlačovými technikami, väčšinou kombináciou farebného leptu a mezzotinty. Často sa venuje najmä drobnej grafike a ex librisu. Druhá oblasť tvorby – monotypie, kolážové tlače a tlače z plochy – sa vyvíja priebežne od deväťdesiatych rokov podnes. Zatiaľ čo prvá oblasť pripomína autorke textu Eve Trojanovej šperky na papieri, druhá oblasť odráža fenomény súčasnej doby: pokémonov a pretechnizovaný svet. Stačí spomenúť len názvy týchto diel: čidlá, recyklácia, fixovaný pohyb, homo vibratus či game over.
3 obálka
Kým prvé dve publikácie sú venované grafikom, tretia – Polčas rozpadu – vtiahne čitateľa do tvorby maliara Mareka Ormandíka. Pravdepodobne jeho obrazy netreba nijako zvlášť predstavovať, kdeže má na svojom konte množstvo návrhov divadelných plagátov aj niekoľko knižných ilustrácií. Jeho bizarné a často značne groteskné obrazy sú ľahko identifikovateľné širokými ťahmi štetca a typickými postavičkami. Z maliarskeho sveta M. Ormandíka vanie mytologický chaos. Rozoznávame v ňom biblické scény, scény z rozprávok a taktiež antické príbehy. Ormandíkovým obrazom dominuje figúra, ale nie je ich hlavnou témou. Ako píše Peter Michalovič, hlavnou témou sú obrazy ľudských afektov, ktoré držia ľudí pod krkom a robia si s nimi, čo chcú. Metaforicky povedané, hlavné úlohy hrajú expresie, vášne, emócie. Tu možno hľadať aj dôvod, prečo si M. Ormandík vybral pre svoje obrazy široký ťah štetca.
–lip–
