Vyhľadávanie
Čitatelia sa tento rok dočkali nového vydania jednej z najznámejších a najkontroverznejších britských moderných klasík. Preklad Otakara Kořínka z roku 2016 bol vydaný v novom šate a tentoraz aj s doslovom psychológa a súdneho znalca Antona Heretika st.
Anthony Burgess sa svojou antiutópiou s celkom zvláštnym názvom Mechanický pomaranč zaradil medzi ďalších velikánov tohto žánru, akými sú George Orwell, Aldous Huxley či Ray Bradbury. Mnohí ju však poznajú najmä vďaka filmovej adaptácii Stanleyho Kubricka.
Mechanický pomaranč sleduje príbeh Alexa, mladého násilníka a výtržníka, ktorý sa so svojím gangom túla po nociach a pácha tie najzvrátenejšie činy pod vplyvom takzvaného moloka s nožmi. Majú na sebe oblečené hábito podľa poslednej módy a rozprávajú ťažko pochopiteľným slangom. Títo chlapci terorizujú spoločnosť a Alex je ich vodcom. V dôsledku zrady vlastných druhov však skončí vo väzení a neskôr sa stane aj pokusnou myšou v experimente, ktorý mu do istej miery okliešti slobodnú vôľu.
Jazyk, v ktorom je kniha napísaná, je jedným z jedinečných prvkov tohto diela. Anthony Burgess príbeh rozpráva mestským slangom plným rusizmov. Tento štýl predstavuje nielen pre čitateľov, ale hlavne pre prekladateľov veľkú výzvu. V slovenskom preklade sa totiž nemohli ponechať všetky rusizmy, keďže slovenčina sa v mnohých výrazoch s ruštinou zhoduje. Preto na Slovensku čitatelia narazia skôr na anglicizmy, ako napríklad lukovať (pozerať), haus (dom) či najf (nôž). Tento slang nielen dodáva výbušnú atmosféru k mládežníckemu vyčíňaniu, ale paradoxne pomáha čitateľovi od toho násilia sa dištancovať. Geograficky vzdialeným, časovo neurčeným a jazykovo čiastočne zašifrovaným príbehom autor čitateľa stavia do polohy pozorovateľa, ktorý Alexovu premenu na poslušného baránka sleduje s výrazným odstupom. Ako veľmi možno ľutovať násilníka, ktorý spáchal hrozné činy? Ako však nezavrhnúť doktorov a politikov, ktorí chcú podmieňovaním pripraviť človeka o možnosť morálnej voľby?
Mechanický pomaranč a konkrétne Alex ako protagonista diela sú mnohé desaťročia predmetom viacerých psychologických a politických analýz odborníkov aj laikov. Psychologické, spoločenské, ale aj politické pozadie stručne a dôkladne predstavuje v doslove súdny znalec Anton Heretik st. Skúma v ňom Alexovu agresiu, predstavuje dôvody mládežníckej delikvencie a vysvetľuje neúčinnosť a zastaranosť averzívnej terapie. Tento doslov plný zaujímavého kontextu slúži ako výborný doplnok k čítaniu, pretože práve vďaka nemu má čitateľ možnosť nahliadnuť hlbšie do psyché hlavnej postavy a politickej i sociálnej atmosféry vtedajšej spoločnosti.
Možno sa to spočiatku nezdá, ale táto mierne politicky ladená antiutópia plná zvráteností sleduje aj cestu dospievania. S Alexom sa stretávame, keď je ešte celkom mladý, pätnásťročný tínedžer. Matku považuje za uplakanú handru, otčima si neváži a v skupinke mládežníkov sa hrá na vodcu. Jeho problémy sú spojené s nevyspelým správaním. Niečo chce? Vezme si to. Nezáleží mu na tom, či pri tom ublíži ostatným. V mladosti je vystavovaný jednému traumatizujúcemu zážitku za druhým. Zistenie, či sa po prepustení z kliniky, v ktorej na ňom experimentovali, protagonistovi vráti možnosť morálnej voľby a či si znova zvolí násilie alebo dospeje a gangov sa vzdá, čitateľa čaká v poslednej kapitole, v záverečnom rozuzlení, ktoré dodnes rozdeľuje kritikov.
Anthony Burgess touto antiutopickou klasikou plnou krvi dodnes šokuje spoločnosť. Nastoľuje v nej však aj mnohé otázky pokiaľ ide o vplyv autorít na jednotlivca, stratu slobodnej vôle a možnosť morálneho rastu.
