Recenzia
Jozef Puchala
06.09.2013

Potichu - J. M. Kelly

DAH 2012

Dobrej poézie nikdy nie je dosť a nikdy jej nie je ani veľa. To je prvé, čo mi napadlo, keď sa mi dostala do rúk zbierka autora s cudzokrajne znejúcim menom. J. M. Kelly (dnes už viem, že je to pseudonym) ju nazval Potichu. Nuž, potichu som v nej začal listovať a opäť som si uvedomil to „mikovské“, že aj keď básnik píše svoju poéziu potichu a predovšetkým pre seba a jeho stretnutie s čitateľom je akoby neúmyselné a čiastočne sa ho obáva a čiastočne sa naň teší, nakoniec s ňou nikdy nie je sám – vždy potrebuje ešte niekoho a niečo. Samozrejme, okrem čitateľa, ktorý sa v tejto rovnici dostáva do priamej úmery. V našom prípade je to aj pragmatická záležitosť – zbierka dostala kvalitný papier a filozoficky kompatibilné a pocitovo naplnené ilustrácie Petra Kocáka. Aj keď, určite by sa našiel niekto, kto by polemizoval a ja by som s ním tiež do istej miery súhlasil. Dobrá poézia potrebuje nielen obsah, ale aj svoju rovnako kvalitnú a adekvátnu formu a v uchu čitateľa musí ašpirovať popri slovách a šušťaní papiera aj na hĺbku tónov. V prípade J. M. Kellyho sa to do istej miery stalo, utvrdil ma v pocite, že je (zrejme) uvažujúcim a zvažujúcim človekom, pre ktorého poézia (zrejme) znamená výsledok; životného postoja, možno hľadania alternatívneho spôsobu života popri dokonale poznanej a neustále sa opakujúcej rutine. Jeho témy sú síce bežné, ale z formy ich spracovania vidno, že sú autorom prežité, precítené a nanovo pochopené po svojom. Cez bolesť, cez sklamanie, cez stratu, cez potrebu vrátiť sa aspoň na chvíľu v myšlienkach späť alebo ich aspoň použiť ako vtáci krídla a „urvať im kúzlo letu“. Občas v nich zarezonuje spojenie („krajina ránom opitá“), ktoré vyjadruje aj staré čínske vnímanie poézie, že predchádza básnikovi, bola tu vždy a básnik je ten, kto má schopnosť prenikavý obraz premeniť na slová. Realista by povedal, že je to ako trhať jablká zo stromu a robiť z nich vždy niečo iné – raz kompót, potom chutné víno a raz niečo, čo ešte nikto nikdy z jabĺk nevyrobil. Mať prosto nápad a potichu ho zrealizovať