Rozhovor s ruským autorom literatúry faktu Žoresom A. MEDVEDEVOM

Priveľa falošných verzií histórie

Rozhovor s ruským autorom literatúry faktu Žoresom A. MEDVEDEVOM

Dvojčatá Žores a Roj Medvedevovci (1925) sa pustili do témy legendárneho diktátora Stalina s odhodlaním priniesť originálny pohľad na túto historickú osobnosť, a tak sa zrodila kniha Neznámy Stalin (Vydavateľstvo Slovart 2006, preklad Marína Zavacká). Kniha ponúka živý obraz o živote a kariére jednej z najvýznamnejších postáv dvadsiateho storočia. Žores A. Medvedev, pôvodne biochemik, po emigrácii na Západ (1976) v krátkom slede napísal na objednávku životopisy Jurija Andropova a Michaila Gorbačova. Spracovanie Stalinovho života však možno vnímať ako jeho najväčšiu profesionálnu tému.

* Čím aj po rokoch fascinujú diktátori Stalinovho typu?

– V súvislosti so Stalinom je zarážajúce, ako rýchlo zmizli informácie o ňom. Za života bol stredobodom záujmu, po jeho smrti nastalo veľké ticho, všetky archívy boli zámerne zničené. Na ich likvidácii sa podieľali tí, ktorí sa zúčastňovali na jeho represiách. Keď zomrel Lenin, všetky archívne materiály zostali zachované – zachránilo sa všetko: denníky, pracovné zápisky, závažné dokumenty. Po Stalinovej smrti sa stal presný opak. Stalinovho archívu niet. Zachránilo sa azda dvadsaťpäť okrajových dokumentov. Na základe takých fragmentov je takmer nemožné písať knihu o Stalinovi. Jedinou možnou cestou bolo pustiť sa do analýzy udalostí, premýšľať o jeho činoch odznovu. To však neznamená zaznamenávať novú verziu histórie stalinizmu, dejín Sovietskeho zväzu či židovskej otázky. Mal som značnú slobodu v interpretácii niektorých epizód zo Stalinovho života. Pomáhali mi novonájdené dokumenty, ale aj nový diskurz a spôsob nazerania na jeho éru. Kniha Neznámy Stalin vznikla ako zborník samostatných článkov, epizód, čŕt, glos o udalostiach súvisiacich so Stalinom. Nie je to komplexná biografia. Knihy o Stalinovi sa publikujú stále – len za posledných päť-šesť rokov bolo vydaných asi sto titulov, či už po anglicky, francúzsky alebo rusky. Väčšina z nich sú však výmysly.

* Prekvapili vás niektoré momenty pri skúmaní Stalinovho života?

– Určite. Je neuveriteľné, ako dokonale bol zlikvidovaný jeho osobný archív. Mnohé fakty poukazujú, že si ho viedol perfekcionisticky a dôsledne. Chcel, aby dokumenty aj v budúcnosti potvrdzovali jeho mimoriadny význam, triedil ich, ukladal vo svojich sejfoch v kremeľskej pracovni alebo na chate. Myslel, že aj vďaka nim naveky zostane vnímaný ako velikán. A potom – taká skaza! Osobitne ma zaujímal Stalinov vzťah k biológovi Lysenkovi. S pôžitkom som analyzoval, prečo tak vehementne Stalin podporoval Lysenka v genetike. Usiloval sa o výskumnícke prvenstvá Sovietskeho zväzu v oblasti šľachtenia a rozširovania nových druhov plodín? V súvislosti so Stalinom jestvuje veľa falošných verzií histórie. Cítil som potrebu objasniť ich. Aj o Stalinovej smrti kolovalo veľa výmyslov – hovorilo sa, že ho otrávili. Už Chruščov v prejave na 20. zjazde rozšíril niekoľko falošných a zavádzajúcich údajov o tom, že Stalin ignoroval rozviedku a neveril dôkazom o blížiacom sa nebezpečenstve vojny. V skutočnosti to tak nebolo – Stalin realitu vnímal veľmi presne. Sledoval hlásenia rozviedky, vyvodzoval z nich triezve závery. Napadnutie Hitlerom nebolo neočakávané. Sovietsky zväz zaskočila séria vojenských neúspechov v prvých mesiacoch vojny. Nie je pravda ani to, že Stalin vôbec nerozumel podstate marxistickej teórie a že nebol dosť múdry. Vystupoval ako veľmi sčítaný a uvážlivý muž, mal dostatočne široké vedomosti. Dobre sa orientoval v literatúre aj v niektorých ďalších oblastiach. Nariadenia písal vždy sám. Chruščov či Gorbačov ich len diktovali. Stalin ako silná osobnosť písal vlastnoručne všetko, čo sa dostávalo na verejnosť pod jeho menom. Vytvoriť takú silnú krajinu ako Sovietsky zväz – to je mimoriadne náročné. Zrúcať a zničiť ju – to je ľahké.

Na druhej strane je pravda, že bol mimoriadne krutý. Bola to však zámerná krutosť, mäkký, prívetivý človek by krajinu ako Rusko nedokázal viesť. Gorbačov bol mäkký a podľa toho to  s krajinou v jeho rukách dopadlo. Jeľcin ničomu nerozumel, v ničom sa nevyznal. Jeho prchkosť a hlúposť podporili akurát deštrukciu. Putin je tvrdý človek, ktorý síce neorganizuje teror a nepopravuje, ale vďaka svojej tvrdosti podporuje ekonomický rast a silu Ruska.

* Chystáte sa opäť venovať historickej téme?

– Vyčerpal som ju v knihe Neznámy Stalin. Dokonca sa mi všetko do nej ani nevošlo, a tak som state Stalin a židovská otázka vydal ako samostatnú publikáciu. V mojom veku už neplánujem veľké historické témy. Začal som písať o problémoch zdravia, venujem sa gerontológii, biochémii, náuke o správnej výžive. Moja nasledujúca kniha je už napoly hotová, zaoberá sa dlhovekosťou, jej závislosťou od stravy, ako správna výživa spomaľuje starnutie. Biochémia je predsa moja pôvodná profesionálna oblasť. Momentálne ma zaujíma  viac než história a spôsobuje mi väčšie potešenie.

* Čím sa teraz zaoberá váš brat Roj Medvedev?

– Brat prispel ešte dvoma kapitolami do zborníka zahraničných spisovateľov, ktorí besedovali o Stalinovi. Zameriava sa najmä na problémy súčasnosti, napísal dve knihy o perestrojke, o Gorbačovovom období. Hľadal odpovede ako historik, prečo sa rozpadol Sovietsky zväz. Zaujímalo ho Gorbačovovo pôsobenie v najvyšších štruktúrach štátu, jeho účasť v parlamente. S Gorbačovom sa osobne pozná, svojho času bol jeho poradcom, nie sú mu neznáme informácie z „kuchyne“. Ďalšiu knihu brat chystá o histórii Zväzu nezávislých republík, ktoré sa stali nezávislými od Sovietskeho zväzu – Gruzínsko, Azerbajdžan, Uzbekistan, Ukrajina, Bielorusko – zaujíma ho, ako sa rozvíjajú za posledných pätnásť rokov.

* Aké knihy čítate?

– Teraz najmä knihy o problémoch starnutia, výživy, encyklopédie, knihy o jedle, o diétach a dlhovekosti. Mám bohatú knižnicu, knihy o histórii si vyberám. Len zriedka nájdem niečo dôveryhodné a  zároveň zaujímavé. Osobitne ma fascinujú knihy o histórii vojny. Nedávno vyšli v Rusku nanovo spracované štvorzväzkové Dejiny Veľkej vlasteneckej vojny, očistené od predošlých nánosov falzifikácie. Vojnové udalosti a bitky – Stalingradská, Kurská i Moskovská sú opisované inak. Všetko sa mapuje a interpretuje bližšie k realite. Predchádzajúce historické knihy som nečítal, lebo ma urážali svojím charakterom vymyslenej propagandy. Ani dnes ma však nezaujímajú knihy západnej proveniencie na tému vojny. Aj ony falzifikujú. Západnému autorovi je ťažko vyjadrovať sa k histórii Sovietskeho zväzu bez skreslení. Je to takmer nemožné. Z fikcie rád čítam napríklad Grishama. Beriem si ho na cesty, veľmi sa mi páči.      

Zhovárala sa Zuzana Belková.