O sociálne zraniteľnejšej členke poľskej spoločnosti

Konopnickej próza sa vyznačuje tým, že dáva hlas sociálne slabším a zraniteľnejším členom a členkám poľskej spoločnosti. Platí to aj v prípade novely Pod zákonom, ktorá prvýkrát vyšla v zbierke Štyri novely v roku 1888 a v roku 2023 samostatne v slovenskom preklade pod taktovkou vydavateľstva Pectus. Slovenské publikum má oproti tomu poľskému výhodu v tom, že môže ku Konopnickej dielu pristupovať s čerstvým pohľadom, bez nánosov národoveckej mýtotvorby a nechuti, ktorú zvyčajne v žiakoch a žiačkach vzbudzuje povinné čítanie.

Hlavnou postavou novely je mladá slúžka Hana Blachažová, ktorá, zaslepená láskou a dôverčivosťou, pomôže podvodníkovi okradnúť rodinu, pre ktorú pracuje. Zatiaľ čo skutočný lupič vyviazne bez následkov, Hana je odsúdená na tri roky väzenia a následne ešte na tri roky núteného pobytu v menšom mestečku mimo Varšavy. Takéto povinné internácie mali fungovať ako spôsob opätovného začlenenia odsúdencov do spoločnosti. Konopnicka však v novele veľmi dobre ukazuje na krutosť tohto systému, nepomáhajúcemu ani tým, ktorí naozaj netúžia po ničom inom, len po návrate do normálneho života. Internovaným odsúdencom v neznámom prostredí nie je poskytnutá práca ani bývanie. Jediné, čo od úradov dostávajú, je červený preukaz, ktorý funguje ako pečať hanby a internovaným efektívne zabraňuje zamestnať sa. Nikto z miestneho obyvateľstva si, prirodzene, nechce pustiť do svojho domova alebo obchodu odsúdenú zlodejku. Hlavná hrdinka si napokon nájde namáhavú, zle platenú prácu na poli, na ktorom zároveň prespáva bez akéhokoľvek prístrešku. S približujúcou sa zimou však situácia začína byť neúnosná a prežiť v takýchto podmienkach tri roky sa zdá nemožné. Bez možnosti obživy a bývania Hana volí útek z internácie a dostáva sa tak do nekonečného kolotoča šikany od bežných ľudí aj úradníkov, z ktorého sa jej nedarí vystúpiť. Mnohí Hanini spoluväzni a spoluväzenkyne v ťažkých podmienkach opäť volia cestu krádeží a podvodov, pretože je to pre nich jediný spôsob, ako prežiť.

Konopnicka v novele presvedčivo ukazuje, ako hoci aj dobre myslené, no neprezieravé zákony dokážu spôsobiť ešte väčšiu ľudskú biedu a morálny úpadok aj u tých najpoctivejších a dobromyseľných jedincov. Aj keď Hana nekradne, nepodvádza a snaží sa dodržiavať podmienky nastavené úradmi, nečaká ju nič, len stupňujúce sa utrpenie a ponižovanie. Nenájde sa ani jeden človek, ktorý by jej mohol pomôcť. Vinu nemožno hodiť na obyvateľstvo malého mestečka, ktoré Hanu nechce zamestnať pre jej červenú knižku. Úradníci, s ktorými hrdinka prichádza do styku, len vykonávajú svoju prácu podľa nariadení. Kto teda môže za jej nešťastný údel? Zákon? Hodiť vinu na abstraktnú entitu je najjednoduchšie, no ľudí ako Hana to uvrháva do beznádejnej situácie, pretože proti vznešenej idei spravodlivosti sa z pozície vyvrheľa spoločnosti bojuje ťažko. Práve tu prichádza na rad literatúra, ktorej sila spočíva aj v rozprávaní príbehov ľudí, čo inak žiadny hlas nemajú. Ak by Konopnicka písala dnes, jej novely by zrejme získali nálepku angažovanej literatúry, no autorka dokazuje, že angažovanosť v sociálnych otázkach a umenie sa nemusia vylučovať. Jedným z pozoruhodných motívov, ktoré využíva, sú opakujúce sa nočné mory hlavnej hrdinky: neustále sa jej sníva, že sa topí v jazere a nemôže sa nadýchnuť. Nepochybne ide o alúziu na jej bezvýchodiskovú situáciu, ktorú si sama pred sebou nechce priznať, no kdesi v podvedomí tuší, že jej osud už bol spečatený. Tento motív pôsobí obdivuhodne vzhľadom na fakt, že zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud sa v tom čase vo Viedni ešte len zaoberal možnosťami využitia hypnózy v medicíne a jeho prelomová práca o snoch ako ceste k nevedomiu vyšla až 7 rokov po novele Konopnickej.

Maria Konopnicka vytvorila dielo, ktoré nielenže osvetľuje realitu sociálne slabších a zraniteľnejších jednotlivcov, ale zároveň odhaľuje neefektívnosť a nespravodlivosť právneho systému. Novela Pod zákonom je v tomto zmysle výnimočná nielen svojou pôsobivou spoločenskou kritikou, ale aj jednoduchým, no pútavým štýlom, ktorým autorka nepochybne dokáže zaujať široké publikum aj dnes, viac ako 100 rokov od prvého vydania.